BARDEJOV – POŠTÁRKA 8.-12. júl 2024 // Áno, áno, dobre čítate. Dominik Savio na Poštárke. Po niekoľkomesačnej príprave a prvom prázdninovom týždni, kedy vyvrcholili všetky bezprostredné prípravy, k nám na Poštárku zavítal Dominik. Teda presnejšie jeho duch, ktorého tu bolo naozaj cítiť. Začal sa totiž letný prímestský tábor DOMINIK SAVIO 2024. Heslom tábora bol jeho tak trošku upravený výrok „Kamav te avel svato. – Chcem byť svätým“. S realizáciou tábora nám pomohli viacerí mladí z Poštárky, okolia Bardejova, ale aj iných miest – Rómovia aj Slováci. Tí sa rozdelili do trojíc a štvoríc a vytvorili tak partie animátorov skupiniek. Novinkou tohtoročného tábora boli prihlášky. Bol to pokus, ktorý sa napriek komplikáciám javí ako celkom dobrý. Uľahčil rozdeľovanie detí do skupín, ktoré sa mohlo pripraviť vopred už pred táborom. Len si na nich musia zvyknúť aj deti a rodičia, pre ktorých je to novinka a dosť veľká zmena.
Samotný tábor prebiehal tradičným spôsobom. Počas jednotlivých dní sme si predstavili Dominika Savia a prostredníctvom scénok so skvelým hereckým obsadením jednotlivé udalosti z jeho života. Každý deň bol obohatený os svätú omšu. Pondelkové stanovištia v sebe niesli nádych Dominikovho 1. svätého prijímania, utorkové turnaje predstavili jeho život v don Boscovom oratóriu pri hre a zábave. V stredu sme vzali deti na výlet autobusom do Lenartova. Ten sa nám však trochu skomplikoval, keďže namiesto dvoch autobusov prišiel po deti ráno len jeden. Ten druhý počas noci nejaká dobrá duša poškodila a nebol tak pojazdný. Deti museli cestovať v dvoch várkach, čo časovo komplikovalo program celého dňa, keďže jedna várka čakala na príchod tej druhej. Napriek tomu sme si zahrali s deťmi pripravenú hru na ihrisku a najedli sa pri saleziánskom Dome bl. Zefyrína. Po obede bol naplánovaný ruženec v miestnom kostole, ale nejakou chybou sa stalo, že nám ho nikto neprišiel otvoriť. Napriek spomenutým nezdarom deti boli spokojné, že boli mimo Poštárky a v rámci tohto dňa mohli zažiť rodinného ducha – lebo oratko ponúka aj pocit domova a rodiny, podobne ako to zažil aj Dominik pri don Boscovi a jeho mame Margite.
Keďže don Boscovi veľmi záležalo aj na vzdelaní chlapcov, dbal na to, aby navštevovali školy a vyučili sa nejakému remeslu. Aj Dominik Savio študoval a patril medzi najlepších študentov. Preto sa tohtoročná štvrtková hra premenila na veľkú táborovú písomku, počas ktorej deti plnením úloh získavali odpovede na naozaj ťažké otázky. Potom boli písomky vyhodnotené. Známky boli rozmanité – od 1 až po 5 😊 Dôležité však bolo, že za každú známku sa získavali body do tabuľky táborového hodnotenia. To sa zavŕšilo v piatok dopoludnia, kedy deti plnením úloh na stanovištiach získavali kúsky mapy. Tá ich po obede previedla trasou, na ktorej postupne získavali odkaz a indície k Dominikovmu pokladu, ktorý sa nachádzal v kostole – k náramkom s heslom „Kamav te avel svato“. Takto im bola predstavený Dominikov vzťah ku kostolu, k Ježišovi Kristovi a Panne Márii, ktorí mu pomohli na ceste k svätosti, aby ju úspešne zvládol. A náramky majú aj nám pripomínať túžbu po nebi a to, že Ježiš a Mária nás v tom nenechajú samých, ak ich poprosíme o pomoc. Len-len sme stihli nakoniec vyhodnotiť tábor. Deti čakala sladká odmena a animátorov dobrý pocit a radosť z celého týždňa, ktorý mohli stráviť s deťmi a spestriť im tak prázdniny.
A ako sa prejavila prítomnosť svätého Dominika Savia na tábore? V prvom rade určite tou jeho veselosťou, ktorú mali deti v sebe počas každého dňa. A určite aj tým, že animátori medzi sebou vytvorili skvelú partiu a atmosféru. Navyše posledný deň bolo na spovedi viac ľudí ako počas celého tábora dokopy. Komu inému to pripísať, ak nie malému veľkému svätcovi?
Marián Harčar