SEDLO ČEREŠŇA, 7. september 2024 // Od januára sa s deťmi nášho detského zboru na Poštárke stretáva dobrovoľníčka p. Martina Harčarová. Do prázdnin boli spolu na skúškach a omšiach takmer každú stredu. No keďže prázdniny sú časom oddychu, aj ona aj deti si trošku oddýchli od spevu. No so začiatkom nového školského roka, v jednu peknú slnečnú sobotu, prišlo aj ich prvé, síce nie spevácke, stretnutie. Martina pozvala deti aj hudobníkov na krátku turistiku a opekačku na Sedlo Čerešňa nad Bardejovskými Kúpeľami. Keďže sa k ním pridala aj rodina Lenartových a Martinina rodina s malými deťmi, vyviezli sa autami na Mníchovský potok a odtiaľ to už na Čerešňu nie je ďaleko. Teda pre koho ako. Juzekova skupina, ktorú priviezol na Mnichovský potok sa zjavne rada prechádza po lese. Urobili si totiž takú obchádzku, až sme na nich vyše pol hodiny čakali. Mysleli sme, či sa dokonca nerozhodli ísť cez Maguru. Poľahčujúcou okolnosťou pre Juzeka bolo, že nebol na čele skupiny. Viedol totiž jeden z chlapcov-zboristov. Jááááj, ale si na ňom ostatní zgustli. A Juzek? Po príchode na Čerešňu davaj, berie chalana značenou cestou dole na Mnichovský potok, aby videl, kadiaľ sa hore ide. Ešteže je to len nejakých 10 minút ďaleko. Malo to však vcelku dobrý efekt – všetci sme sa nakoniec na tom dosť pobavili.
Bol čas pustiť sa opekať. Otec Marián, ktorý sem prišiel už hodinu pred ostatnými, rozložil poriadnu vatru. Až nám všetkým bolo pri nej poriadne horúco. Po najedení sa, otec Marián s Juzekom vymysleli hru – Upíra. Deti sa teda rozliezli po okolitom lese a skryli sa. Jeden bol upírom a hľadal ostatných. Keď niekoho našiel, stal sa tiež upírom a už hľadali dvaja. Vyhrával ten, koho našli, alebo aj nenašli, ako posledného.
Škoda len, že čas letí, a keď nám je dobre, tak o to rýchlejšie. Prišla hodina návratu. Nikomu sa nechcelo ísť domov. Tak ale snáď bude čoskoro zase nejaký pekný výlet, po ktorom si budeme môcť povedať: „Joooj, ale neže dobre nám bolo.“
Marián Harčar