Bardejov, 22. január 2025
Čítate správne, milí čitatelia. Keď sme niekoľko dní pred našim výročným babským večerom spojazdnili prihlasovanie na túto akciu, v zozname prihlásených účastníčok sa zobrazilo aj niekoľko chlapčenských mien. Popravde, boli sme na to ako organizátorky už zvyknuté, lebo sa to stalo už mnohokrát. Preto sme si povedali, a opýtali sa aj dievčat stredoškoláčok, že by sme tentoraz zavolali aj chlapcov. No neboli sme k ním až také milosrdné. Ešte pred udalosťou sme zozbierali anonymné otázky na chlapcov od dievčat a veru, chlapcov to aj trochu odstrašilo. Ale nevadí, veď tí
statoční sa len tak jednoducho nevzdali.
V stredu, 22.1.2025 sa toto babsko-chlapčenské stretko napokon aj uskutočnilo. Samotný večer začal v oratku svätou omšou v kaplnke, kde sme si spomínali na Lauru Vicuňu, blahoslavenú zo saleziánskej rodiny a pomodlili sme sa aj deviatnik k don Boscovi. Nasledovala aktivitka hluchého telefónu chlapci verzus dievčatá, ktorá nám spríjemnila cestu k bytu našej spoluanimátorky, u ktorej sa stretko konalo. Po posilnení sa dobrotami sa začali klásť prvé, ešte pomerne príjemné otázky na chlapcov, hlavne o tom, že prečo sa neustále na túto našu akciu hlásia. Pomedzi to sme mali ešte iné aktivitky a napokon sme sa rozdelili na chlapcov a dievčatá. My dievčatá sme sa v tejto chvíli rozhodli venovať našej pôvodnej téme stretka, ktorá znela: „Je čas hovoriť a je čas mlčať.“ Rozprávalo sa o našich skúsenostiach s ohováraním, aké zlé následky mali a pozreli sme sa aj na state z katechizmu, ktoré sa tomu venovali. Na záver dievčenského stretka sme napísali 2 listy: jeden niekomu, komu sme našim ohováraním ublížili a druhý tomu, ktorý nám takto ublížil. Na záver sme sa opäť spojili s chlapcami, ktorí nám priniesli kvety. Potom sme ich ešte jemne potrápili otázkami, ktoré sme mali pripravené a ukončili sme tento večer spoločnou modlitbou.
Petra Šinaľová