BARDEJOV, 1-2. február 2025 // Po predstavení svojej scénky na vystúpení pri príležitosti sviatku Panny Márie Bohorodičky, ktoré sa konalo v nedeľu 12. januára, chlapci z chlapčenského stretka, ktoré vediem, postúpili ako zástupcovia Poštárky na tohtoročné Valdocco. Keďže sa chceli uviesť v najlepšom svetle, napriek ich znalosti textov a celej scénky o tom ako to mohlo vyzerať, keď vznikalo dielo na Poštárke, sme podstúpili ešte zopár nácvikov. Nanešťastie som pred Valdoccom ochorel a tak moju rolu rozprávača bolo potrebné nahradiť. Zachránil to napokon môj synovec Jakub, ktorý sa podujal zhostiť sa tejto úlohy a zvládol ju excelentne. Aby toho však nebolo málo, v deň generálky nám vypadol jeden z hlavných hercov. No objavil sa náš Samo, ktorý napriek tomu, že v celej scénke mal len jednu vetu, naučil sa aj text ostatných chlapcov a tak ho zastúpil. Generálku zvládli chlapci bez chyby a tak ich čakala už iba nedeľa. Ja som ich sledoval z domu. Keď sa blížila ich scénka, tŕpol som, ako ju zvládnu, keď tam nebudem. No chlapci nesklamali a ukázalo sa, že sú veľmi vyspelý a ja si môžem pokojne vyložiť nohy a sledovať ich z pokoja a tepla svojej obývačky. Chlapci scénku zahrali úžasne a zožali veľký potlesk. Keď som sa neskôr pýtal známych, tak viacerí mi potvrdili, že naša scénka patrila medzi najlepšie, ba dokonca sa našli aj takí, ktorí mi povedali, že bola najlepšia. Pre chlapcov to je veľké povzbudenie a už teraz sa tešia na ďalšie scénky a vystúpenia. A okrem toho, vďaka mojej chorobe, tejto scénke a Valdoccu, vznikli aj nové kamarátstvá. Jakub sa počas tých dvoch dní s chlapcami spoznal, skamarátil a keď som ho pred pár dňami stretol, pýtal sa na chlapcov ako sa im darí a vraví: „Minule som išiel po ulici a pozerám, že oproti mne kráča Keke. Už z diaľky sa na mňa usmieval a zdravil mi.“ Stalo by sa to bez Valdocca a Poštárky na ňom?
Marián Harčar