Letný prímestský tábor sv. Peter 2026 – deň 5. – štvrtok

BARDEJOV-POŠTÁRKA, 10. júl 2026  //  Nadišiel posledný deň nášho tábora. Program na tento deň vymyslel otec Marián. Po úvode, ktorý bol rovnaký ako v ostatné dni sa deti rozišli súťažiť. V prvom rade mali získať nálepky do svojho „slovníčka“, ktorý dostala každá skupinka pri nástupe. Nálepky mali vybraní ľudia – kresťania z Poštárky. Len nikto nevedel o koho presne ide, keďže aj prví kresťania sa museli skrývať. Preto aj skupinky mali len krstné meno a stranu ulice, kde dotyčný človek býva. O koho presne šlo, to museli zistiť sami. No napriek náročnosti úlohy, úspešne ju zvládli všetci. Okrem toho museli naplniť 5 litrový zaváraninový pohár vodou. Nič náročné, však? No háčik bol v tom, že vedro s vodou bolo pod kopcom a pohár hore na kopci. Strmom kopci. Deti tak museli behať do kopca, aby sa im to podarilo v časovom limite. Ale väčšina prišla na to, že keď vytvoria rad a budú si podávať malé poháre, tak to pôjde rýchlejšie a neunavia sa pri tom. Museli tiež zistiť, čo majú radi jednotliví animátori prítomní na tábore, či vylúštiť šifru. Všetci potom prichádzali ku mne, aby som im zapisoval výsledky a spočítaval body za splnenie úloh. Body si napokon vymenili za útržky textu zo sv. Písma. Takmer všetkým skupinkám sa podarilo splniť všetky úlohy.

Po omši a obedňajšej prestávke nám začalo pršať. Nie silno, ale na pôvodne naplánovanú diskotéku to bolo dosť. Tak sme sa presunuli na školský dvor, kde sme sa skryli pod strechu. Tam sme urobili vyhodnotenie tábora a ocenili všetky skupinky. No najväčšiu radosť mali Sklenári. Tí vyhrali táborové bodovanie a získali hlavnú cenu. Tortu. A bola naozaj dobrá. Nielen preto, že ju upiekla moja manželka, ale aj preto, že naozaj chutila a nezostalo po nej nič, okrem prázdnej dosky na ktorej sme ju z domu priniesli. Keďže nám pršať neprestalo, diskotéku sme museli zrušiť. Čo narobíme, deti sa aj tak zabavili a všetci boli plní dojmov z práve ukončeného tábora. Rozlúčili sme sa a animátori sa ešte zišli v jedálni. Niektorí sa potom šli hrať do telocvične, iní ostali v jedálni, kde vytiahli spoločenské hry alebo len tak sedeli a rozprávali sa. Napokon prišla vytúžená pizza, ktorú objednal otec Marián. A vraj boli spolu dlho do neskorého večera. Ale to ja som už bol konečne doma s rodinou a hlavne v posteli, kde som sa venoval vytúženému oddychu. A teraz môžeme začať pomaličky rozmýšľať nad budúcoročným táborom. O kom bude? Nuž ak zostaneme pri tradícii svätcov a striedania mužov a žien, tak nasleduje nejaká svätica. Uvidíme ktorá. Dovtedy nech sv. Peter oroduje za nás!

Marián Harčar

Najnovšie články

Stretnutie s prvoprijímajúcimi deťmi

Otvorili sme sezónu interiérových streetworkov

Alchymistické laboratórium