BARDEJOV-POŠTÁRKA, 13. október 2026 // Každý týždeň, okrem prázdnin, sa stretávame v našom pastoračnom centre na Poštárke s deťmi, ktoré sa pripravujú na prijatie vzácneho hosťa a priateľa do svojich detských srdiečok. Nejde o nikoho iného ako o Pána Ježiša, najlepšieho a najväčšieho priateľa detí. A aj dospelých. Príprava začína už v treťom ročníku a vyvrcholí, keď budú deti pomaličky končiť štvrtý ročník. Je to tu tak už od dávna. Deti sa snažíme sprevádzať pri učení sa na otázky (to sa týka štvrtákov), ale aj v spoznávaní Ježiša Krista, jeho lásky k nám a vo viere v Boha, ktorý nás nekonečne miluje. Všetko, čo máme a čím sme je práve vďaka tomu, že nás má rád. Deťom preto v treťom ročníku, teda v prvom roku ich prípravy približujeme udalosti zo svätého Písma. A to tak zo Starého ako i z nového zákona. Na stretnutí v utorok 13. októbra sme spolu so Zuzkou a Mirkou s deťmi vyrábali taniere naplnené šošovicou. A to preto, lebo sme sa v ten deň rozprávali o našich praotcoch vo viere, ktorým hovorievame patriarchovia. Teda konkrétne sme sa rozprávali o Abrahámovi a jeho viere a dôvere v Boha a jeho prisľúbenia, že z neho vzíde veľký národ, o Izákovi a jeho dvoch synoch, Ezauovi a Jakubovi, ktorí boli ako dva hašteriace sa psy. Porozprávali sme si ako Jakub získal otcovo požehnanie prvorodeného, ale aj o tom ako Ezau vo svojej ľahostajnosti vymenil svoje právo prvorodeného za misu šošovice, keď sa hladný vracal z poľa. Jakub, prefíkaný ako líška, využil túto bratovu ľahkovážnosť, a dal sa bratovi najesť, pričom si takto zabezpečil to, že on získal od otca všetko a jeho starší brat, len odrobinky. Nie je to tak niekedy aj s nami? Máme od nášho Nebeského Otca všetko – požehnanie, lásku, množstvo darov, ktoré si ani neuvedomujeme… A potom príde chvíľka, kedy sa stávame ľahkovážnymi ako Ezau, zriekame sa Boha a nášho synovstva a otvárame dvere diablovi a hriechu. Strácame tak všetko, za misu šošovice, za chvíľkové potešenie, za chvíľkové uvoľnenie svojho napätia, za chvíľu ľahkovážnosti… Nebuďme ako Ezau, nepredávajme naše priateľstvo s Bohom za misu hriešnej šošovice. Veď nielen deti sa pripravujú na 1. sväté prijímanie a prijatie priateľa Ježiša do svojich sŕdc, ale aj my ostatní sme a chceme byť jeho priateľmi. Či nie?
Marián Harčar