Kostol sv. Rodiny, 21. – 29. september 2024
Po desiatich rokoch sa v našej farnosti sv. Rodiny na Vinbargu opäť uskutočnili sväté misie. Tento požehnaný čas deviatich dní bol pre celú farnosť, ale aj pre celú saleziánsku rodinu a iných návštevníkov kostola skutočným duchovným pookriatím. Do našej farnosti prišiel tím troch duchovných otcov misonárov z rehole Redemptoristov, ktorí okrem tejto misijnej služby pôsobia aj ako misionári v Litve. Program týchto deviatich dní bol naozaj veľmi pestrý a duchovne obohacujúci. Misie začali mládežníckou sv. omšou v sobotu večer, na ktorej bol tím misionárov privítaný a predstavený. Počas celého týždňa bola okrem tradičnej večernej sv. omše slúžená aj ranná sv. omša, pričom každá z nich bola venovaná inej téme a v rámci misijnej kázne sa slová misionárov skutočne dotýkali sŕdc ľudí. Väčšinu času bola vysluhovaná sviatosť zmierenia, mali sme možnosť zúčastniť sa katechéz pre ženy a mužov a na piatkových sv. omšiach bolo udelené pomazanie chorých a večer akt obnovenia manželských sľubov. Za zmienku stojí aj modlitba Novény k Matke ustavičnej pomoci a štvrtková Eucharistická slávnosť s adoráciou, kedy náš pán farár Milan Ballo odprosoval za veriacich vo farnosti a veľmi peknú a silnú modlitbu odprosenia sme sa na nej pomodlili aj my veriaci. Okrem bohatého duchovného programu v kostole na Vinbargu bola možnosť zúčastniť sa diskusie v Bašte
a stretnutia s mládežou na Družbe. Misie boli zakončené v nedeľu 29.9. sv. omšou o 15:00, ktorá sa celá niesla v téme kríža, ako znaku spásy. Nie náhodou sa táto sv. omša začínala práve v hodinu Ježišovej smrti. Na tejto sv. omši boli posvätené kríže všetkých veriacich a rovnako aj misijný kríž pred vstupom do kostola. Misionárom ďakujeme za ich službu a duchovné povzbudenie a želáme im veľa povzbudených duší na ich misijných cestách.
Program misií bol natoľko pestrý, že každý zúčastnený si v ňom vedel nájsť to svoje, čo ho povzbudilo a posunulo o krok ďalej na duchovnej ceste. Preto sme od zopár ľudí zozbierali, ktoré povzbudili ich, či už sa jednalo o konkrétne myšlienky alebo o ich celkové dojmy. Tieto povzbudivé myšlienky si môžete prečítať v nasledujúcich riadkoch:
- „Naučme sa hovoriť slovo “odpusť” ľudom okolo nás, ale najmä sa ho naučme hovoriť Bohu“ (Sv. omša „Potrebujem Božie GPS“ – Jakub)
- “Najbezpečnejšie miesto na svete je tam, kde ta Boh chce mať„ (Z katechézy pre mužov – Lukáš)
- „Materstvo – cesta krásna, ale aj neľahká. Byť v ňom darom – odpúšťanie, tolerancia, obeta. Cieľom je dozrieť v láske do večnosti.“ (Z katechézy pre ženy – Mária)
- „Hľadajme stále len radosť, nie tu svetskú, ale našu spásu.“ (Sv. omša „Život naplno“ – Dominika)
- „Neboj sa, objím svoj kríž, ale nie sám! Objím ho s Ježišom, lebo on ho chce niesť s tebou.“ (Záverečná sv. omša – Dominik)
- „Zmyslom života je aby si ťa ľudia mýlili s Ježišom“ (Silva)
- Povzbudilo ma, s akou radosťou a entuziazmom nám rozprávali o viere, ako máme žiť. (Samuel)
- Veľmi ma oslovili kázne, počas ktorých som si neraz utierala slzy. Ďalej priateľský prístup misionárov a ich ochota poslúžiť, keď sme ich zavolali k starým a chorým. (Renáta)
- Počas misií sa ma najviac dotkla nedeľná kázeň a myšlienka dôležitosti modlitby a svätej omše – pilierov duchovného života, prirovnaných k pilierom života, ako je svetlo a teplo. „Veľakrát si vravíme, ako na to nemáme čas, a zabúdame na to, že je to ten najdôležitejší čas.“ Pripomenulo mi to slová nášho drahého don Luigiho o svätej omši: „Je to najdôležitejšia polhodina tvojho dňa.“ (Martina)
Foto: Alex Feckanin
Spracoval: Dominik Ondavský
„Stvoril si nás pre seba Pane a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe.“ – Sv. Augustín
