Animátorská „polochata“

DSC_5072(Brezovka-Prešov, 21.-23.11.2014) Vyzeralo to na klasické víkendové stretnutie animátorov. Čakalo ich však viacero prekvapení, ktoré odskúšali ich životaschopnosť. Napokon aj téma prezrádzala, že ich čaká niečo výnimočné: Vedomie jedinečnosti. No ale pekne poporiadku.

Navštívila nás rodinka Šinaľová, a po spoločnej večeri sa s nami podelila o svoje skúsenosti a čo to poodhalila aj zo svojho rodinného zákulisia. Viac krát spomenuli, že dôvera v Boha a spoľahnutie sa na to, že jeho plány sú najlepšie, im v živote prinieslo viacero prekvapení, ktoré sa časom ukázali ako najlepšie riešenia. Opísali aj ich apoštolát v mladosti, ako veľmi krásnu skúsenosť, kde museli vybaviť všetko, ak chceli urobiť nejakú akciu. Saleziáni ich podporili, ale všetko stálo na nich, od stravy až po návrat.

Prvé prekvapenie bolo trošku zvláštne. Všetci totiž vedeli, že niečo chystáme, nikto však do poslednej chvíle nevedel o čo ide. V stanovený čas bolo prekvapenie prezradené. Na plagáte totiž písalo indíciu, no až teraz ju animátori rozlúštili. Zbaľ sa tak, aby si sa vedel (a) rýchlo zbaiť! – pretože druhú noc nebudeme na Brezovke, ale presúvame sa do saleziánskeho strediska v Prešove. A začalo rýchle balenie, upratanie chaty a odchod.

V Prešove sme napokon skončili aj v jednom obchodnom centre. Animátori dostali viacero úloh, z ktorých vyberáme tieto: všímať si ako je objekt postavený, ako na nich pôsobí, čo je jeho cieľom. Takto si všimli viacero veľkých rozdielov, ktoré si naopak všimli v saleziánskom dome: chýbala im tam rodinná atmosféra, všetko bolo postavené s obchodným zámerom, samozrejme spomenuli, že radi nakupujú. Naviac si mali kúpiť nejaký lacný predmet, ktorý by ich vystihol, o čom neskôr rozprávali.

Duchovná obnova bola zameraná na vyzdvihnutie ich jedinečnosti a vzácnych darov, ktoré dostali od Pána Boha. Nič im nechýba k tomu, aby mohli byť šťastní a rovnako vyčarovať úsmev na tvári niekoho, kto ich stretne. Zhrnul by som to týmto citátom: „Vždy buď radšej prvotriednou verziou seba samého ako druhotriednou verziou niekoho iného“ (Judy Garland).

Potešilo aj hodnotenie účastníkov, z ktorých sa niektorí priznali, že váhali, či ísť alebo nie, no napokon neľutujú, že zažili takú výbornú akciu.

Stanislav Hurbanič, sdb

Najnovšie články