(3.4.2015, Bardejov) Počasie sa skôr ponášalo na vianočné sviatky, no ani sneženie nás neodradilo prejsť krížovou cestou. Štrnásť zastavení sprevádzalo symbolické stvárnenie Ježišovho utrpenia, herci zachytili dôležité momenty, ktoré stáli za hlbšie zamyslenie. Postavy na krížovej ceste prechádzali bližšie k nám a podelili sa o svoj pohľad na túto udalosť. Bohatstvo ich vnútorného sveta pomohlo všetkým veriacim akoby prežiť, čo oni prežili. Účasť bola tak ako po minulé roky veľmi štedrá, a tak ako v závere zvýraznil otec Florián, vyjadrovala jednoduché ďakujem Bohu za to, čo pre nás urobil.
Veronikine gesto opísané jej myšlienkami, zvýraznilo aj naše pocity, keď by sme radi pomohli, no nevieme ako:„Nemohla som mu dať nič, dala som mu len šatku, aby si mohol utrieť tvvár od prachu a krvi. Bola to len šatka, ale vo chvíli, keď ju Ježiš vzal do rúk, stala sa plátnom pre jeho odtlačok zakrvavenej tváre. Znamenalo to preňho veľa, keď našiel ešte niekoho, komu na ňom v tej chvíli záležalo. Ani sama neviem, kde som nabrala odvahu dostať sa cez vojakov. Ale Boh mi pomohol“.
Mladí pripravili osobné zamyslenia, sami sa tak lepšie pripravili na krížovú cestu a všetkým účastníkom pomohli ju prežiť sústredenejšie. Maľované symboly len podčiarkli odohrávajúce sa tajomstvo božej lásky, otvorili myseľ na osobné dotvorenie zamyslenia každého jedného z nás, ktorí tiež prechádzame podobnými zastaveniami.
Text s tohtoročnými zamysleniami
Stanislav Hurbanič, sdb
[Best_Wordpress_Gallery id=“8″ gal_title=“Symbolická krížová cesta“]
