(29.3.–4.5.2015, Turín) Medzinárodné športové saleziánske hry PGSi v Turíne boli pre reprezentantov nášho oratória veľkým úspechom. V tlačenej forme PoBaVi sme už priniesli rozhovor s trénerom (môžete si prečítať na 7 strane), tentokrát sa rozprávame s hráčom, Michalom Čurným o jeho zážitkoch.
Zúčastnil si sa na medzinárodných saleziánskych hrách v Turíne. Aké športy boli zastúpené zo Slovenska?
Áno zúčastnil a som rád, že som tam mohol byť. Tak hlavne futbal – staršia a mladšia kategória chlapcov a dievčenská kategória, potom volejbal a ping-pong.
Koľko reprezentantov išlo priamo z Bardejova a v čom súťažili a aké sú ich úspechy?
Z Bardejova sme išli šiesti futbalisti, ale nehrali sme spolu, ale boli sme už rozdelení podľa roku narodenia do dvoch tímov, ktoré sa potom náhodne stretli o postup do finále.
V čom spočívala príprava na tieto hry počas roka?
Hlavne o tréningoch, ktoré sme mali raz do týždňa a pred odchodom do Turína sme absolvovali tri sústredenia v Bratislave.
Okrem športu sa vám podarilo niečo vidieť aj zo saleziánskych miest v Turíne a okolí? Čo vás tak najviac oslovilo?
Áno, keďže sme chodili a cestovali viac, ako sme spali, tak sme videli rôzne pamiatky, sochy, historické budovy a niektorým sa podarilo aj vidieť Turínske plátno, lebo ostatní vtedy mali zápasy, preto len niektorí. Mňa osobne najviac oslovila Bazilika Panny Márie na Valdoccu, kde bol vystavený don Bosco, tá väčšia časť z neho, a aj relikvie rôznych svätých ktoré boli taktiež v Bazilike.
Isto to bol silný zážitok byť súčasťou takejto akcie s množstvom športovcov z celej Európy. Koľko vás tam bolo všetkých?
Tak áno, bol to ďalší veľký zážitok v mojom živote, na ktorý tak rýchlo nezabudnem. To presne neviem, ale asi okolo 1 300.
Ktorý zápas bol pre teba najlepší a kvôli čomu?
Hneď prvý zápas, ktorý sme hrali proti Poľsku a ktorý sme „ľahko“ vyhrali 6:0. Ale nebolo to kvôli tomu, že sme vyhrali, ale preto, že to bol zápas, ktorý sme hrali uvoľnene a bez stresov, aj keď to bol prvý zápas.
Aká bola nálada vo vašom tíme, vedeli ste sa podržať, vedeli ste aj otočiť zápas?
Nálada bola super, keďže sme už bola taká spoznaná partia, ktorá si rozumela v zápase aj mimo neho. Hlavne na zápase sme sa vedeli podržať, keď sa niekomu veľmi nedarilo alebo nemal ten svoj deň. Otočiť zápas sme nemuseli nikdy, keďže sme stále viedli my.
Aké umiestnenia si odnáša slovenská výprava z Turína?
Z futbalu bezkonkurenčne zlato, potom 2 „bronzy“, dievčatá získali striebro, volejbalistky, bohužiaľ, prišli naprázdno a ping-pongisti získali zlato a striebro.
Za rozhovor ďakuje Stanislav Hurbanič.
