„Tu raz prídeme,“ tieto slová kedysi povedala skupinka dievčat cestujúca do Bratislavy, keď prechádzali okolo hradu Trenčín. Aj tieto slová odštartovali plánovanie akcie Trenčín.
Po nedeľňajšom ruženci sa mladí rozprávali, ako si spríjemniť voľný deň 8.5., keď jedna dievčina vyslovila túžbu navštíviť hrad Trenčín. Lákavá ponuka, ktorej sa chytili len odvážni! Ďalší deň sme sa chopili tohto nápadu a pozývali navzájom všetkých animátorov. Pár dní prešlo ako voda a prišiel náš deň D – pre niekoho voľný deň, pre nás výlet a s ním spojené skoré vstávanie. Ani krátky spánok nás neodradil, pretože sme boli jedna partia, ktorá vytrvala až do samotného konca. Cestou vo vlaku sa skúšal nový mobil a jeho kvalitný fotoaparát, rozprávali sa veľmi zaujímavé spomienky na detstvo, hrali rôzne hry, niekto naberal sily do dňa spánkom, dokonca sa plánovali letné tábory. Počas celého výletu nás sprevádzala hra „vrah“, ktorou sme boli viac ponorení ako prehliadkou hradu. Hrad bol pekný, videli sme, odfotili sa, oddýchli si, naplnili naše hladné žalúdky a opäť naše kroky smerovali do Bardejova. „Krátky“ výlet, ale stál za to. Prečo? Pretože nám bolo spolu fajn, zažili sme megasuper dobrý výlet, vytvorili peknú partiu, utužili vzťahy hrou, videli hrad, nazberali nové kešky, precestovali mnoho hodín spolu, a to najdôležitejšie, ukončili sme tento pekný deň svätou omšou. Po tomto všetkom sme zaspávali s úsmevom.
Už teraz sa tešíme na ďalšiu akciu, ale teraz si nespomeniem, kto na akom mieste povedal: „Raz tu prídeme.“
Nikola Mihalčinová
