(26.9.2015, Brezovka) V sobotu sme mali duchovnú obnovu pre rodiny a spolupracovníkov na Brezovke. Uvažovali sme nad odpustením. Ozajstné odpustenie a radosť z neho. Úľava duše! Veď len tá predstava, že moja zatrpknutosť alebo nebodaj až nenávisť k blížnemu je vo mne! Ide so mnou všade. Do práce, na dovolenku a aj do postele.
Koľko bezsenných nocí a úplne zbytočne. Človek, ktorého nenávidím, môže byť kilometre od mojej spálne, a pritom moju myseľ totálne vybičuje. Dokonca ani jedlo mi nechutí. Kľudne mi môže čašník priniesť kotletu s opekanými zemiakmi, špargľou a čerstvým šalátom a na to ešte jahody so šľahačkou. Rovnako by som zjedol suchý chlieb s vodou. Jedlo iba prehĺtam, nemám z neho pôžitok, lebo moje neodpustenie mi to v hlave nedovolí.
Vraciam kamene, ktoré ma zasiahli?
Stínam v rozhovoroch hlavy? Alebo nebodaj zvolávam oheň na tých, ktorí mi protirečia? Búcham dverami a durdím sa celé dni?
Som obyčajná „PROTIVA“ ? !!!
Stávam sa otrokom ľudí, na ktorých si vylievam svoj hnev. Aj kráľ Šalamún mal určite podobné skúsenosti, keď napísal: „ Lepšia je zelenina za pokrm a láska pritom, než vykŕmený vôl a pritom nenávisť.“ ( Prísl. 15, 17 ) .
A stačí tak málo!!!!!!!!!!!
Pozrime na sv. Štefana! Ten mal riadny dôvod k pomste a zatrpknutosti. A predsa sa modlil za svojich vrahov. A nám je jasné aj ovocie jeho odpustenia. Apoštol Pavol. Jeho pokánie a obrátenie. Toto je sila, ktorá mení nenávisť v lásku !!!
A nakoniec pozrime na kríž. Tu platí, že zloba nikdy nepreváži lásku. Kristov odpúšťajúci postoj: „Môžete ma biť, opľuť, ukrižovať …. ja vás budem mať aj tak rád, lebo moja láska je väčšia ako vaša zloba!“
Keby sme tak toto dokázali! Snažme sa aspoň trošku každý deň mať väčšiu lásku ako je zloba okolia. A určite zažijeme v sebe zázrak odpustenia!
Milka Šoltýsová
