(15.-18.2.2016, 15.,18.-21.2.2016, Brezovka) Tohtoročné jarné prázdniny skupinka stredoškolských animátorov prežila o čosi inak ako obvykle, ponorili sa do svojho vnútra a načúvania, čo im chce povedať Pán Boh. Posunúť sa o krok bližšie k nemu ako včera.
Pred začatím duchovných cvičení sa všetci pobrali na krátky spoločný výlet do Ružomberka, kde sa vybláznili rozhovormi, postarali sa o dobrú zábavu, kde sa lepšie spoznali, utužili vzťahy medzi sebou. Cestou stretli 
zaujímavého sprievodcu, ktorý mal z tejto super a dobrej partie pekný dojem a preto dodal „ste ako Vietnamci na lopate“. Prečo ? lebo dobrých ľudí sa všade veľa zmestí aj do malého „kupéčka“, vtedy sa nepozerá koľko je tam miesta, ale to, že vzťahy sa upevňujú aj v „stiesnených“ podmienkach, táto partia pôsobí aj na iných, že to čo spoločne vytvárajú je pravdivé. Dobro je nákazlivé, aj dobré a pekné vzťahy.
O svoj duchovný rast bol záujem, kedy sa partia po výlete rozdelila na dve skupiny na prvom turnuse sa stretli všetci tí, ktorí začínali prvý krát duchovné cvičenia a ďalšia skupinka bola už kúsok zabehaná.
Téma aktuálna- Nesebecká cesta, táto téma bola veľmi pekne obsiahnutá, v ktorej sa našiel každý, každý mal možnosť premýšľať v tichosti nad svojou cestou k Pánu Bohu, nad cestou úspechu, či nad pokušením, alebo nad kresťanským povolaním, či používaním svätého písma, ako prežívam svätú omšu… K premýšľaniu boli vždy doplnené jednoduché aktivity, ktoré mohli dopomôcť animátorom ísť do hĺbky, do ticha a modlitby.
Animátori sa k tomu postavili zodpovedne a v tichosti nachádzali odpovede na otázky, nad ktorými sa zamýšľali. Každý ticho hľadal tam kde jeho vnútro nerozptyľovalo nič a nikto či už v kaplnke, na prechádzke v lese, alebo tam kde sa ocitol človek sám vzdialení od všetkého a všetkých.
Počas dňa sa našiel čas na rozhovory, alebo rôzne aktivity, kde sa spoločne relaxovalo rôznym spôsobom cez hru, menšie upratovanie :), či prechádzkou v okolí Brezovky. Večerné podelenie sa vnieslo v otvorenosti pred ostatnými a zároveň veľkej dôvere a úprimnosti medzi sebou.
Vyvrcholením duchovných cvičení bola celonočná adorácia, kedy animátori zotrvali sami pred Pánom Bohom v modlitbe, tichu. Ticho a modlitba je to, čo si v týchto dňoch doniesli aj do každodenného života spolu z konkrétnym predsavzatím o čo sa chcú snažiť, alebo zlepšiť do ďalších duchovných cvičení.
Ďakujeme kazateľovi Stanovi, SDB, hosťom Marcelke a Peťovi Harčárovcom, za ich čas a podelenie sa, tete kuchárke a Džundovcom, za chutné jedlo, saleziánom, ktorí prišli spovedať a taktiež ďakujeme všetkým, ktorí akokoľvek pomohli, či prispeli k tomu aby tento čas ticha bol taký požehnaný rôznymi milosťami.
Teraz už každý kráča v každodenných povinnostiach, no priblížený viac o čosi… mysliac v modlitbách na seba navzájom.
Nikola Mihalčinová
