(25.3.2016, Bardejov) Netradične sme tento rok mohli prežiť krížovú cestu znázornenú na papieri. Štrnásť zastavení, rôzne formy papiera a to, čo z neho dokážeme urobiť my. Utrpenie Krista znázornilo symbolickou formou šesť mladých v bielom, ktorí papieru vdýchli myšlienku o nás, Bohu a jeho láske k nám. Texty prednesené mladými dodali symbolike hĺbku a povzniesli každého k tichej spoluúčasti na tejto ceste utrpenia. Mnoho veriacich obklopilo dejisko tejto modlitby a stali sa tak nielen zvedavcami, ale účastníkmi krížovej cesty.
Príprava tejto netradičnej mládežníckej krížovej cesty má svoj začiatok na duchovných cvičeniach animátorov, kde sa ju modlili aj so svojimi osobnými úvahami. Takto premodlená sa stala inšpiráciou k jej doplneniu o hranú časť. Intenzívne prípravy a nácvik ocenili mnohí účastníci, lebo ak venujeme čas príprave, tak naostro to vidieť, je to sústredené a pokojné.
Motivovalo ma vidieť potom tých ľudí, ktorí pozerajú na krížovú cestu, že ich baví a že sa im páči. To, že som mohla byť aj ja tá, ktorá im umožní prežiť Veľký piatok inak. (Michaela Ištoňová)
Meditácie tejto krížovej cesty napísal bratislavský pomocný biskup, Jozef Haľko, pre stretnutie mladých v Poprade minulého roku. Naši mladí tieto zastavenia nielen zahrali, ale aj prežili.
Najviac ma prekvapilo asi jedenáste zastavenie. Vojna, body za trafenie do srdca. Zo zabitia robiť takú banalitu… (Martina Steranková)
Papier v rôznych podobách sa stal hlavným poslom o Ježišovej ceste na Golgotu. Naše sídlisko na Vinbargu sa tejto Golgote priblížilo, posolstvo Veľkého piatku na ňom našlo miesto.
Hm.. popri fotení a všetkom, čo ešte treba pri ďalšom zastavení, či presuvaní som sa snažila vnímať celú krížovú cestu. Pred ňou som ho prosila, nech to viem všetko skĺbiť a najmä nech stres od všetkého opadne. No najviac sa ma dotklo deviate zastavenie, keď Ježiš padá tretí krát pod krížom, spálený papier. Tu som si uvedomila svoju vzácnosť a to, že som dostala možnosť spoznať toho, kto môže mojím životom hýbať, režírovať to, čo mi pripravil na mojej pozemskej ceste. Jemu nie je prekážkou ani spálený papier, stačí mu úplne dôverovať a nechať, aby on konal v mojom živote, v mojich vzťahoch, nie podľa mojej vole, ale podľa jeho. On ma so mnou najlepší plán. On vie, kedy ich treba uzdraviť, upevniť, zblížiť. A ja som kráčala ďalej s pokojom a veľkou dôverou voči nemu, že práve ON mi môže pomôcť v spálených mostoch- vzťahoch. (Nikola Mihalčinová)
A ako ste ju prežili vy?
Stanislav Hurbanič, sdb
[Best_Wordpress_Gallery id=”31″ gal_title=”Papierová krížová cesta 2016″]
