(25.3.2016, Bardejov) Plynulým pokračovaním krížovej cesty je cesta svetla. Táto pobožnosť vznikla v saleziánskom prostredí, v rodisku don Bosca, keďže mladí sú plní života a radosti. Má štrnásť zastavení o Ježišovom zmŕtvychvstaní a udalostiach, ktoré mu nasledovali. Tento rok si mladí pripravili túto cestu svetla dramatickou formou.
Celá bola z papiera, všetky jej gestá i zamyslenia súviseli z rôznymi druhmi papiera a spôsobmi, ako papier využívame my. Kostol na Vinbargu sa zaplnil veriacimi. Herci sústredene znázorňovali jednotlivé zastavenia.
Tak zaujalo ma to už len tým, že bolo to hrané a že herci nehovorili nič, dávali do toho iba srdiečko a cit. Bolo to veľmi zaujímavé. Každe zastavenie som sa snažil prežiť a vžiť sa doňho aby som ho lepšie precítili a potom lepšie zahrali. (Tobiáš Prokop)
Mladí sa zapojili do prípravy ochotne, každý podľa svojich možností a oslovenia.
Kedže ma Nika oslovila len pár hodín pred cestou svetla, keď už bolo všetko vymyslené, tak ja už som nemala čo vymýšľať. najviac ma zaujalo zastavenie s mapou, to ako má Boh pre každého pripravenú jedinečnú cestu určenú podľa našich schopností a možností, aby sme ju zvládli. (Anička Udičová)
Zamyslenia tohto roku boli z vlastnej tvorby. Snahou bolo, priblížiť mladým i ostatným veriacim, že tajomstvo zmŕtvychvstania je základom aj ich osobného vzťahu s Bohom, ovplyvňuje aj vzájomné priateľstvá a kamarátstva.
Najviac sa mi páčilo zastavenie s mapou. Na každom mieste, kde sa nachádzame sa nachádza niekto, komu môžeme pomôcť, povzbudiť, rozveseliť deň. Nech sme kdekoľvek, sme tam z nejakého dôvodu. (Lenka Gregová)
Papier sa stal hlavnou postavou celej Ježišovej cesty, tej krížovej ako i tej svetla. Mnoho podôb a foriem, no pritom stále iba papier. Spolu s textom a hereckým prevedením mohol tento papier osloviť v niečom každého.
Aj vďaka takej jednoduchej veci ako je papier, môžeme pochopiť čo je krížová cesta alebo cesta svetla. (František Baláž)
Už na prvý pohľad vieme rozlíšiť cestu kríža od cesty svetla.
Odlišná bola hlavne tými zastaveniami, ktoré sa čítali. A aj tým, že sa to odohrávalo v kostole, tým bola aj atmosféra taká útulnejšia a aj ľahšie sa nám hercom pracovalo, keďže sme mali jednotné miesto. (Michaela Ištoňová)
No niekedy sa tak trochu aj spájajú.
Z cesty svetla si najskôr pamätám ten čas, keď zbor spieval dlhšiu pesničku a musela som stáť bez pohybu a cítila som ako sa mi už po chvíľke trasú ruky, napríklad so sviečkou alebo s vystretými rukami s lietadlom. Boli to chvíle keď som musela premáhať samu seba, aby som to zvládla a nevzdala sa. Taký najkrajší okamih bol, keď som práve ja mohla zapáliť veľkonočnú sviecu, hoci mi to išlo s ťažkosťami pre moju výšku, avšak bola to pre mňa výzva. (Majka Feledíková)
Neoddeliteľnou súčasťou takejto pobožnosti je aj hudba a spev. Opäť aj túto cestu svetla sprevádzal po hudobnej stránke náš mládežnícky zbor.
Myslím, že hudba nenápadne a príjemne napomáha vcítiť sa do diania. Ľudia sa spontánne k spevu pripájajú a tým sú súčasťou deja, nielen divákmi. Aj to je dôvodom, prečo my – zboristi – radi prispievame svojou troškou na takýchto podujatiach. (Monika Staňková)
Stanislav Hurbanič, sdb
Texty rozjímaní papierovej cesty svetla.
AUDIO: 00 úvod / 01 otvorená krabica / 02 poskladaný papier / 03 nápis na papieri / 04 papierové siluety / 05 roztrhaný papier / 06 lepiaca páska / 07 samolepky / 08 machuľa / 09 zachytený papier / 10 stupienky víťazov / 11 mapa / 12 lietadielko / 13 nasvietený papier / 14 myšlienka na papieri / ZZ záver
[Best_Wordpress_Gallery id=“35″ gal_title=“Papierová cesta svetla 2016″]