(29.-31.8.2016, Krakov) Všetko sa to začalo už koncom roka 2015. Približne 30 mladých sa rozhodlo plánovať si nasledujúce leto. Uplynuli už roky od Stretnutia mladých v Madride, kde sme mali prvýkrát možnosť byť bližšie Sv. Otcovi – Benediktovi XVI. Dva milióny mladých ľudí vtedy strávilo nádherný víkend pod holým nebom v modlitbe spolu s ním. Preto sme si medzi hlavné priority leta jednoznačne vybrali posledný júlový víkend. Ten sme sa rozhodli stráviť so Svätým Otcom Františkom v Krakowe.
Piatok sa pre nás začal už pred štvrtou ráno – svätou omšou ešte u nás na Vinbargu. Po nej sme vyrazili do neďalekej krajiny, ktorá už týždeň žila Svetovými dňami mládeže. Krajiny, z ktorej pochádzal Ján Pavol II.. Pápež, vďaka ktorému sa mladí už toľké roky stretávajú v modlitbe v rôznych kútoch sveta.
Poľsko nás privítalo dažďom a pochmúrnym počasím. No ani to nám nevzalo z nadšenia a už sme sa v Skawine zvítavali s našimi doposiaľ internetovými priateľmi. Dievčatá mali možnosť spoznať pravú pohostinnosť Poliakov, u ktorých bývali, zatiaľ čo chlapci mohli spoznať rovesníkov aj z iných krajín v neďalekej telocvični. Poobede sme sa vybrali spoznávať duchovné krásy Krakowa. Tento nápad mali zrejme všetci pútnici, a tak sa nás v Sanktuáriu Jána Pavla II. stretlo naozaj mnoho. V ňom sme okrem iného videli krvavú reverendu, ktorú mal na sebe Ján Pavol II. počas atentátu. Neďaleko sme navštívili Sanktuárium Božieho milosrdenstva, kde žila sestra Faustína Kowalska.
Krížová cesta sa konala v časti Blonia spolu s pápežom Františkom. Bola veľmi pekne animovaná a priblížila svedectvá mnohých ľudí z rôznych krajín. Vďaka prekladu do slovenčiny sme mohli počúvať slová Sv. Otca adresované všetkým mladým. K naším „rodinkám“ sme sa vracali neskoro v noci, no aj napriek pokročilej hodine a malej jazykovej bariére sme im vyrozprávali naše zážitky. Ráno sme mali možnosť sv. omše spolu s nimi priamo v Skawine. Aj napriek inému jazyku sme si rozumeli a v jednej chvíli spolu ďakovali Bohu.Načerpali sme sily na celý deň, ktorý sme takmer celý strávili putovaním na „Campus misericordiae“. Cesta s batohmi na chrbte v horúčavách bola dlhá a náročná, no keď si predstavíte, že spolu s vami tam ide skoro celý svet – nádherný pocit. No a koho stretnete v dave ľudí z celého sveta? No predsa ďalších Bardejovčanov – z Tarnova.
Keď sme si už na tej veľkej lúke našli „svoje miesto“, tešili sme sa na večernú vigíliu, počas ktorej sme zapálili sviece, pochytali sa za ruky a v jednej chvíli držali celý svet v našich rukách.
Po krátkej noci pod hviezdami vedľa chlapcov z Panamy, partie od saleziánov zo Španielska, neďaleko Afričanov a tak blízko Austrálie, nás zobudila skúška mikrofónov a naveky pamätné: „Jeden, dva, tři“. Zaznela hymna „Blahoslavení milosrdní“ a začala nedeľná sv. omša.
Cestou nás čakalo milé prekvapenie. Pápež František šiel tesne okolo nás a kým mnohí vyberali telefóny a foťáky, niektorí z nás ho stihli vidieť celkom blízko a sfotiť si ho priamo do pamäte. Ďalším už menej milým prekvapením bola snaha napchať dva milióny ľudí do električiek, a tak sme spoznali mnohých.
V kázni pápež František vyzval nás mladých, aby sme nesedeli doma, nespohodlneli a neboli “gaučovkármi”, ale aby sme boli zapálení a žili svoj život naplno. Plní povzbudivých slov sme sa vybrali domov.
Takto povzbudení, plný krásnych chvíľ, zážitkov sme nasadli do autobusu. Hneď ako sme zavreli dvere, sa rozpršalo, a tak mnohých z nás premohla únava a zobudili sme sa až v Bardejove. Nádherný víkend sme zakončili sv. omšou tam, kde sme začali – tu doma na Vinbargu. No plní nových síl, myšlienok a so srdcom naplneným misionárskym duchom. A tak už teraz môžeme šetriť, aby sme o 3 roky opäť mohli stretnúť priateľov z Panamy, s ktorými sme strávili dva dni.
Martina Steranková
