(23.10.2016, Bardejov) Sympatické spojenie dvoch dobrých vecí, modlitby ruženca a misijnej témy, obohatilo nedeľný večer. Každú nedeľu o 20:00 sa mladí stretávajú v kostole Sv. Anny na modlitbu ruženca. Tieto stretnutia majú veľmi dlhú tradíciu. A niekto povie, že sa mladí nemodlia?! Tento raz modlitbu ruženca spestrili veľmi pekné a hlboké zamyslenia misijného charakteru. Asi 30 mladých sa takto modlilo za osobné misijné nadšenie.
Zamyslenia, ktoré pripravili animátorky Mária a Betka, pred každým desiatkom upozornili najprv na problematiku vzdialenú každého kontinentu, no potom i veľmi blízku a osobnú misiu pre každého.
Modlili sme sa takto za misionárov v rôznych kútoch sveta, a zároveň i za nás, aby sme si všimli a mali odvahu osloviť i naše okolie. Priam dotýkajúce sa srdca bolo počuť povzbudenie, aby sme neboli ľahostajní voči tým, ktorí nás potrebujú a my si to ani nemusíme uvedomovať. Čo tak nadchnúť niekoho, kto je sklesnutý a unavený z konania dobra, alebo prečo sa neozvať niekomu, kto začal s nami chodiť ku saleziánom, no potom sa vzdialil? Možno práve preto, že si ho nik nevšimol, nik oň nezakopol. Nejde tu o to, aby sa stoj čo stoj vrátil do oratka, ale každému dobre padne, keď sa starý známy len tak z ničoho nič ozve a zaujíma sa, ako sa darí. Aj v našom prostredí sú periférie, ktoré si niekedy vytvárame aj my sami, oblasti, ľudia, ktorých nechceme stretávať. Stačí sa len porozhliadnuť okolo seba a máme misijné kontinenty na dosah ruky.
Hudobne meditatívnu atmosféru umocnil mládežnícky zbor. Symbolická svetlohra kopírovala zamyslenia v slove i hudbe. Takto sme si v rámci ružencového mesiaca spomenuli na misionárov tu i ďaleko od nás.
Stanislav Hurbanič, sdb
