(17.-18.2.2017, Brezovka) Ako lepšie sa dá zakončiť pracovný týždeň, ak nie stretnutím sa na chate so super ľuďmi? Všetko sa začalo v podvečer 17. februára kedy sa vysokoškolské stretko „pifovcov“ postupne začalo schádzať na Brezovke. Skoršia partia účastníkov začala s prípravou večere, ku ktorým sme sa po chvíli pridali aj my oneskorenci. V kuchyni vládla príjemná atmosféra, každý z nás sa podelil o svoje čerstvé zážitky či novinky.
Aby sme predišli tomu, že po výdatnej večeri už budeme len „leňošiť“, samotnej večeri tak predchádzalo naše tradičné každomesačné stretko. Keďže sa už od septembra venujeme vždy jednému z desatora prikázaní, tentokrát na nás vyšlo 5. Božie prikázanie „nezabiješ.“ Ako vníma Cirkev trest smrti, potrat, eutanáziu, transplantáciu orgánov, pohoršenie a iné? Aj na toto sa nám prostredníctvom katechizmu snažili dať odpoveď Janka s Pifom. Ako každé z prikázaní, aj toto bolo pre nás veľmi obohacujúce, vyvolalo v nás mnoho otázok, na ktoré sme si jednak snažili dať odpovede priamo na chate, no jednak nás nútia zamýšľať sa nad nimi aj teraz, v behu každodenného života. Po stretku nasledovala spomínaná večera a po nej večer plný smiechu, rozhovorov, kartových hier či radostnej atmosféry, ktorá sa niesla až do neskorej noci. V sobotu ráno nás svojou prítomnosťou potešil don Vilo Riško, SDB, ktorý nás nielen slovom ale aj svojou charizmou či veselosťou pritiahol znova bližšie k Bohu. V duchovnej obnove zaznelo kopec povzbudivých slov, Vilo poukázal jednak na to, že všetci máme nejaké základné nasmerovanie, že naše „veľké“ rozhodnutia a obrátenia závisia od malých a rovnako upozornil na dva póly, a to situáciu verzus striktné pravidlá. V rámci duchovnej obnovy sme si spravili aj aktivity, v ktorých sme najprv na základe rýchleho rozhodnutia zisťovali kým sme, a potom sme sa mali rozhodnúť kto je z prečítaného príbehu najviac až najmenej vinný. Po prednáške nasledovalo ústranie, možnosť svätej spovede a obnovu sme zavŕšili spoločnou svätou omšou.
Potom nasledovalo už len posedenie pri kávičke, spoločné upratovanie a návrat k povinnostiam. Myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že takto strávený čas bol pre nás všetkých veľkým požehnaním. Ďakujeme!
Janka Balaščáková
