V srdci divočiny zavládlo ticho v tichosti

17199227_1464901126854897_1672932354_n(4.-7.3.2017, Liptovská Teplička) Animátori v aute postupne stíchli, keď videli tú cestu po prvý raz. Blato, čím ďalej, tým hlbšie od civilizácie, nekonečný a hustý les, a potom to prišlo, vynorila sa naša horáreň, miesto nášho pobytu počas duchovných cvičení. Nič v nej nie je, žiadna elektrika, plyn, voda, jednoducho divočina v plnej kráse. Počiatočné obavy však postupne vynahradilo to úžasné ticho, ten luxus vzájomných a úprimných podelení, čas  s Bohom v jeho panenskej prírode. Nič výnimočné sme tam nemali, a predsa nám nič nechýbalo, ba priam sme sa vrátili bohatší ako predtým.

Čo vôbec duchovné cvičenia pre mladých znamenajú? Prekvapenie, a to doslova. Lebo kto to zažil vie, že tak výnimočný čas s Bohom len tak nezažije nikde inde. Pokoj na uvažovanie, prijatie, plány, vzájomné povzbudenie, ticho, upokojenie, rozhodnutia. Heslovito vyjadrené štyri dni z jarných prázdnin, ktoré naši animátori prežili skutočne výnimočne, bežne si tak totiž mladí prázdniny nepredstavujú. No keď to raz človek dobre prežije, čerpá z toho celý rok.

Animátori sa zaoberali otázkou „Má ma niekto rád?“, ktorá sa stala témou prednášok i ústrania. Názov inšpirovala rovnomenná kniha, ktorá ma zaujímavý príbeh. Bola písaná jedným kňazom pre svojho neveriaceho priateľa, ktorý však túžil pochopiť niečo o duchovnom živote. Kniha sa však napokon tomuto priateľovi nepáčila a tak autor takmer podľahol sklamaniu a knihu nevydal. Našťastie ho však povzbudili iní jeho priatelia, že im tá kniha veľa objasnila. Adresátovi možno nič neobjasnila, no mnohým ľuďom pomohla pochopiť, ako je dôležité cítiť sa Bohom milovaný.

Vojdi celý, zostaň sám, vyjdi iný. — Pokoj v pokoji. — Spokojne pokojný. — Čo si nedonesieme, tak jednoducho nemáme. — Nič nám tu nechýba. (Len zlomok z toho, čo tak spontánne účastníci vyjadrili).

Nechýbali ani adrenalínové zážitky, keď bolo treba vyjsť za tmy z chaty, alebo keď niekto niekoho chcel vystrašiť pri nočnom skúmaní medvedej stopy v snehu vydávaním čudesných a hrozivých pazvukov. No animátori sa prekonali a zvládli všetky nástrahy.

Vládol tu tímový duch, keďže duchovné cvičenia viedol perfektný realizačný tím. Salezián a dvaja vysokoškoláci, Dominika a Marek. Vzácnou podporou pôsobil aj náš direktor, Vilo Riško, ktorý nás prišiel povzbudiť tiež. Kulinárske špeciality v tak ťažkých kuchynských podmienkach, zapojenie sa do prednášok, večerných sloviek a podelení. Mladým blahodarne prospieva, keď sa vzájomne povzbudzujeme, keď je to viacgeneračné a tímové.

Stanislav Hurbanič, sdb

[Best_Wordpress_Gallery id=“46″ gal_title=“DC Teplička 2017″]

Najnovšie články

Spúšťame nahlasovanie na letné tábory pre deti.

Duchovná obnova na Brezovke a Vysokej nad Uhom

Vymaľovanie kostola sv. Anny