(2.12.2017, Bardejov, Vinbarg) Vysokoškoláci, pracujúci, rodinky a samozrejme, Saleziáni. Aj keď v predstihu, no spoločne sme si vychutnali pravú oratkovskú štedrú večeru. Krásny spoločný večer otvorila sobotňajšia mládežka a adventná kázeň o dôležitosti času. Času medzi nami ako ľuďmi, medzi mnou a mojim svedomím a medzi človekom a Bohom. Po nasýtení duše nasledovala aj fyzická potrava v priestoroch oratka.
Nechýbali oblátky s medom a tak ako aj minulý rok sa udeľovania sladkého krížika na čelo zhostili naši iniciatívni saleziáni. Po zlízaní kvapkajúceho medu z tváre nasledovala kapustnica s kúskami klobásky a „rizek“ s tradičným zemiakovým šalátom. A aká by to bola večera bez dezertu? Šťavnaté rolády dali sladkú bodku za gurmánskym vianočným zážitkom. Večer však pokračoval ďalej. Čoho sme sa ako malé detičky, no i ako zvedaví
dospelí nevedeli počas Vianoc dočkať? „Hurá k stromčeku“ a otváranie darčekov nechýbalo ani v kruhu oratkovskej rodiny. Nad mnohými vianočnými prekvapeniami ostáva i v týchto chvíľach visieť otáznik. „Kto mi daroval takýto darček?“ Znelo pri nejednom trhaní baliaceho papiera. Mnohí z viac ako šesťdesiatich prítomných na večeri sa to asi nikdy nedozvedia. Obdarovávanie prítomných totiž spočívalo v náhode. Mnohých darčeky prekvapili, iných potešili a niektorí rozmýšľajú nad ich významom aj v týchto chvíľach. Ak prekvapenie, tak nezabudnuteľné!
Čas prežitý v kruhu ľudí, ktorých poznáme, je obohatením nielen pre druhých, ale i pre nás samých. Kým by sme boli bez priateľov a rodiny?
Mária Gajdárová
