(28.2.-3.3.2018, 48°55’59.5″N 20°06’29.7″E Liptovská Teplička) Skupinka deviatich ľudí (neskôr sa pridal aj desiaty) sa zahĺbila do ticha prírody. Po príchode na chatu, príprave potrebných vecí a nočnom odpočinku sme sa začali duchovne cvičiť. Silencium, séria prednášok na už dobre známu, no predsa úplne novú tému: podobenstvo o márnotratnom synovi, teda vzťahy, ja a Boh, rodina, moje ,,postavenie“. Vžívali sme sa do rolí otca a jeho dvoch synov.
Mrazivé počasie a podmienky, v akých niekedy žili naši starí rodičia, boli tou najlepšou príležitosťou, ako utiecť pred internetom a každodenným zhonom a ostať v samote, tichu sami pred sebou a pred Bohom. Počas rekreácií sme sa vyšantili dnu ale aj vonku. Navštívili sme malinkú jaskyňu a deň čo deň nám pred chatou pribúdali stopy lesných zvieratiek. Po duchovnom načerpaní a telesnom odpočinku sme v sobotu poobede ukončili duchovné cvičenia svätou omšou, po ktorej nás čakal slávnostný obed. Ďakujeme všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave týchto dní a tým, čo na nás mysleli vo svojich modlitbách.
Najviac nám v pamäti utkveli tieto slová:
>>Nadišiel čas, aby si prijímal iných a tešil sa, že sa vrátili, a nielen žiadal ich pozornosť.<<
>>Všetko to, čo máme, máme iba zapožičané. Nič nemáme iba pre náš prospech.<<
>>Učiť sa z nevýhody urobiť výhodu.<<
>>Nie je to o hodnotení, je to o pochopení.<<
>>Nebudme duchovní turisti, ale pútnici.<<
>>Namaľovať to miesto srdca, kde sa ma dotkol Boh.<<
>>…čím viac túžim domov nájsť, tým skôr ho musím opustiť.<<
Lucia Sisolová
