Oratko, 8.-11. jún, 2026
Aj tento rok sa uskutočnil tradičný Týždeň so saleziánmi pre maturantov. Pre veľký záujem sme boli rozdelení do dvoch turnusov, pričom oba prebiehali netradične, len od pondelka do štvrtka. Naša skupina bola tá prvá. Začali sme v pondelok svätou omšou, počas ktorej viacerí z nás prvýkrát videli kaplnku v saleziánskom dome na poschodí. Po obede sme sa navzájom predstavili, predstavili nám členov komunity a dozvedeli sa, ako funguje život saleziánov a kto má čo na starosti. Počas celého pobytu sa o nás starala teta Alenka, ktorá nám každý deň pripravovala výborné jedlá aj rôzne dobroty. Večery sme pravidelne zakončovali spoločnými vešperami. V utorok, ako aj každý iný deň, sme deň začali rannými chválami o 6:50. Práve vtedy vznikla legendárna otázka: „Prečo musíme chváliť Pána tak skoro?“, na ktorej sme sa ešte viackrát počas pobytu zasmiali. Po raňajkách sme pomáhali s kosením a upratovaním okolia oratória a popoludní sme asistovali pri deťoch. Večer sme
navštívili rodinu, ktorá je so saleziánmi spätá už dlhé roky. Nechýbali ani spoločenské hry, rozhovory a ponocovanie. V stredu boli chlapci na brigáde na Brezovke, zatiaľ čo my dievčatá sme pomáhali s upratovaním v oratku. Popoludní sme opäť asistovali pri deťoch a večer sme si opäť zahrali hry aj šípky so saleziánmi. Vo štvrtok sme pomáhali na Poštárke pri streetworkovej akcii, ktorú tam saleziáni organizujú raz mesačne. Po návrate sme celý pobyt ukončili PG-čkou a spoločným zhodnotením. Vznikol aj ďalší interný vtip, namiesto „67“ zrazu platilo „5 až 8“. Tieto štyri dni boli pre nás obohacujúcou skúsenosťou. Mali sme možnosť vidieť saleziánov v ich každodennom živote, od skorého rána až do večera, a zažiť zblízka ich službu mladým i deťom.
Nina Ondisová
Oratko, 15.-18. jún, 2026
Druhý týždeň so Saleziánmi uplynul rýchlo ako voda. Behom štyroch dní sme stihli spraviť veľa dobrej práce, zažiť veľa zábavných chvíľ a spoznať naše stredisko ako nikdy predtým. Náš týždeň začal pondelok ubytovaním a zoznámením sa s komunitou. Nasledovali dni plné práce, zábavy, ale aj pokoja v mnohých duchovných aktivitách, ktoré sprevádzajú bežný deň Saleziána. Každý deň sme boli uprostred diania v Oratku prostredníctvom asistencie.
Pomáhali sme v Oratku aj mimo neho všade čo sa dalo. Postarali sme o Oratko, knižnicu aj povalu. Samozrejme nemohla chýbať svätá omša, meditácia, ruženec, modlitba breviára, ale aj čítanie kroník Saleziánov pri obede. Posledný večer sme strávili divadelnou hrou, Tvár z bilboardu, Radošínského divadla. Nakoniec sme sa všetci spolu zišli, celé sa to zhodnotili a na konci sme mohli konečne povedať, že sme prežili týždeň so Saleziánmi.
Michal Popadič