Jarné prázdniny nám na Poštárke umožnili zrealizovať ďalšie pokračovanie veľkej hry, ktorú sme pomenovali ZORALO (rómsky „silný“). Samotnej hre predchádzala niekoľkotýždňová príprava – vymýšľanie príbehu, radenie sa o jeho realizácii, doťahovanie detailov, výroba kulís a pod. Všetko to manažoval otec Marián a nápomocní pri realizácii mu boli brat Jozef a pastoračný zamestnanec pán Marián. Prvý prázdninový deň chlapci prišli do oratka na Poštárke, ale nemohli nikam vstúpiť, pretože všetky chodby sa premenili na more. Z miestností sa stali ostrovy a dostať sa na nich mohli jedine
plavbou na prenajatých obchodných lodiach, ktoré ovládali dvaja z chlapcov. Platilo sa drahými kameňmi, ktoré si museli vyťažiť v baniach na jednom z ostrovov. Chlapci okrem námahy pri získavaní drahokamov podstupovali riziko, pretože moria brázdila nebezpečná pirátska loď, ktorá prepadávala tie obchodné s cestujúcimi. A o čo sa vlastne museli usilovať? Krajinu napadol nebezpečný drak Obur, ktorý ohrozoval jej obyvateľov a uniesol všetky devy tejto krajiny, pričom v pravidelných intervaloch jednu z nich zožral. Chlapci sa museli snažiť zachrániť ich. A mali na to poriadny dôvod, keďže išlo o postavičky, ktoré si na piatkovom stretku sami vyfarbili a vystrihli. Zistili, že existuje tajomná komnata, v ktorej má drak ukryté vajce, v ktorom je ihla a po jej zlomení drak zahynie. Problémom
však bolo, že komnata sa dala otvoriť len vložením správnych obrazcov zvierat na jednotlivé miesta po obvode bezpečnostných dverí. Tieto obrazce chlapci hľadali na jednotlivých ostrovoch, pričom na moriach zvádzali urputné boje s pirátmi. Napriek ich veľkej snahe sa chlapcom nepodarilo zabiť draka a oslobodiť devy, to však nič nemenilo na skutočnosti, že sa im hra páčila. A možno práve to prispelo k tomu, že si chlapci vyžiadali jej ďalšie pokračovanie, v ktorom sa chcú pokúsiť o takmer nemožné – o zabitie draka Obura a záchranu svojich dievčat.
Marián Harčar
