Emília Fernándezová Rodríguezová, príklad, vzor pre dnešné časy

Pri príležitosti výročia smrti blahoslavenej Emílii, rómskej mučenici, vám ponúkame jej krátky životopis so zamyslením.

Neopúšťa ma úžas. Môže byť mladá rómska žena Emília Fernándezová Rodríguezová príkladom, vzorom, svetlom pre naše časy? Odpoveď znie: „Áno.“ Vychádza z úst Pána Ježiša Krista, ktorý toto slovo potvrdil tým, že viedol svoju Cirkev, aby Emíliu 25.marca 2017 vyhlásila za blahoslavenú.

Emília, obyčajné, jednoduché rómske dievča. Na prvý pohľad neurobila nič výnimočné, nič čím by sa preslávila. Narodila sa v jaskyni, v detstve pomáhala starým rodičom pri pletení košíkov. Takto si zarábali na každodenný chlieb. Keď mala 24 rokov zosobášila sa s mladým Rómom Juanom Cortézom, tak na rómsky spôsob. V tom čase zúrila občianska vojna. Vláda povolávala do boja všetkých bojaschopných mužov. Bolo jasné, že Juan bude odvedený. S Emíliou sa dohodli, že využijú fintu s roztokom z modrej skalice, potrela mu ňou oči. Na čas oslepol. Keď prišli červené stráže usúdili, že sa ako nevidiaci do boja nehodí. Juan zostal doma. Boli svoji iba zopár mesiacov. Emília už bola v požehnanom stave. Po čase sa milicionári vrátili a zistili, že ich Emília a Juan podviedli. Oboch vzali do väzenia. Spoluväzenkyne po revolúcii svedčili, že Emília veľa plakala. Bola sama, bez muža, bez príbuzných, nespravodlivo odvlečená, vo väzení. Dostala sa medzi kresťanské ženy. Keď videli Emíliu plakať, ujali sa jej. Zistili, že čaká dieťatko a začali jej pomáhať. Strava bola veľmi slabá, niektoré ženy jej dávali zo svojho jedla. Pritom Emília videla ich vieru. Ona sama bola síce pokrstená, aj do školy občas chodila, ale o jej duchovný život sa nikto nikdy nestaral. Poprosila ženy, aby ju naučili Otče náš…, Zdravas Mária…, Sláva Otcu…, spolu s nimi sa modlievala ruženec. Veľmi ju tešilo, keď počúvala o Panne Márii a o tom, že Ježiša porodila v jaskyni, veď aj ona sa v jaskyni narodila. Popri nábožných ženách aj jej viera a láska ku Kristovi rástla. Vedúca ženskej časti väznice sa dozvedela, že sa Emília naučila modliť. Potrestať chcela tú, ktorá ju to naučila. Sľúbila jej, že jej zlepší podmienky vo väzení, zlepší jej stravu, pomôže jej pred súdom. Emília neprezradila meno svojej katechétky. Sľuby sa stupňovali ponúkla jej pomoc Medzinárodného červeného kríža, ba dokonca, že sa postará o prepustenie jej manžela. Verila, že by jej to vedúca väznice vybavila, ale odmietla prezradiť priateľku. Vedela, že mnohé ženy sú vo väzení len preto, že sú kresťanky. Ťažké chvíle pre Emíliu nastali až teraz. Napriek tomu, že už bola vo vysokom štádiu tehotenstva, nepridali jej na strave a zatvorili ju na samotku. Zima a vlhko sa stupňovali, oblečenú mala len sukňu a blúzku, na ležanie jej slúžil len matrac, nič viac. Požiadala o omilostenie pre jej tehotenstvo, odpovede sa nedočkala, do konca života. Niektoré z uväznených žien prišli do jej samotky, aby jej pomohli pri pôrode. 13. januára priviedla na svet utešené dievčatko. Na druhý deň ho vo väzení pokrstili, každá z prítomných sa pokladala za krstnú mamu. Neľudské podmienky na samotke, slabá strava, zima a špina a nezáujem vedúcich väznice spôsobili, že zoslabnutá a chorá Emília 25. januára 1939 zomrela.

Možno si poviete ťažký osud. Rómov taký osud stíha od nepamäti, ale.  Ale „áno“, ktoré povedal sám Kristus je silným slovom. Prečo by Emília mala byť príkladom, vzorom, svetlom pre naše časy? Bola pokrstená, nikdy však nebola na sv. spoveď, nikdy neprijala Telo Pána Ježiša, nebola pobirmovaná, nebola sobášená v kostole, nikdy asi ani v kostole nebola. Prečo by Boh ignoroval to čo sám predkladá ako dôležité? Pretože v období, keď jej bolo najťažšie, najviac rástla láska v jej srdci.  Emília si vo väzení pestovala lásku v srdci, to je podmienka, ktorú si kladie sám Boh. Bližšie spoznala svojho Boha. Otvorila mu svoje srdce a on v jej srdci urobil zázrak lásky. Lásky k Bohu a lásky k človeku. Bez odpustenia tým, ktorí jej toto všetko spôsobili by ju Cirkev nepovýšila na oltár. Nikde sa to nespomína, ale Kristus si stráži Cirkev a Emíliu ponúka ako vzor a povzbudenie pre nás všetkých. Emília určite odpustila všetkým tým čo jej ubližovali a posledné chvíle určite prežívala s Bohom ktorého vo väzení spoznala. Preto môže byť Emília príkladom, vzorom, svetlom pre nás a naše časy.

Najnovšie články