Obdobie Vianoc je čas blahoželaní, podávania rúk, stretnutí, osláv. Poštárka nie je výnimkou. „A bude stretnutie rodín aj tento rok“, pýtali sa muži na stretku. „Lebo záujem je veľký.“ Zneli hlasy zo skupiniek modlitby matiek. Tak sme dali hlavy dokopy a dohodli, čo, kto, kedy, ako atď. Za deň „D“ sme zvolili piatok 29. december 2024. Za cieľ sme si dali budovanie spoločenstva veriacich. Ženy robili to, v čom sú také dobré, starali sa o čistotu priestorov a o žalúdky. Muži, tí dohadovali, kto sa dostane do užšieho výberu. Z kapacitných dôvodov sme sa mohli zísť len tridsiati. Juzek mal byť hlavný zabávač. Pripravil si program, aby sa okrem jedla a pitia a tancovania aj čosi dialo. A čo sa malo diať? Na úvod sme sa ľahko zahriali tancom. Samozrejme ako predkolo tanca musel byť tanečníček – teda štamprlík na rozbehnutie nôh. Juzek potom oprášil staré overené číslo, kde sa balónom odfukovali papierové poháre. Ďalšie tanečné kolo už naberalo grády. A Juzek svojím programom ohúril všetkých prítomných. Na svetlo božie vytiahol bambitku. Všetci muži vstali, ako na povel. Zostreliť plechovky tenisovou loptičkou by chcel každý, ale bambitka nemala mušku. Plechovky aj tak lietali okolo. Tanečné kolá a súťaže sa prekladali jedlom a fajčprestávkami. Bračekovia tanečníčka otvárali a zbližovali srdcia, teda o rozhovory nebola núdza. Nálada bola naozaj dobrá, taká rodinná. Toto stretnutie napomohlo budovaniu spoločenstva veriacich na Poštárke.
Marián Ondriaš
