Bardejov-Poštárka, 23. jún 2025 // Už rok a pár mesiacov v oratku na Poštárke funguje Lego krúžok, ktorý každý piatok navštevujú deti 1. stupňa ZŠ. Nie je ich síce príliš veľa, lebo ani priestorové a ani personálne podmienky neumožňujú, aby tam bolo viac ako 4 deti naraz. Donedávna to neumožňoval ani dostatočný počet stavebníc Lega. Do Vianoc sme mali štyri rôzne stavebnice, a aj keď sa z nich dali postaviť rôzne veci, s jednou naraz sa mohlo hrať v podstate len jedno dieťa. No Ježiško nám na Vianoce priniesol ďalšie dve, potom otec Marián dostal darček Lego Minecraft a nakoniec na slávnosti 1. svätého prijímania deti priniesli obetný dar – ďalšie tri stavebnice. Takže teraz je aj z čoho vyberať a čo je najdôležitejšie, stavebnice nie sú len chlapčenské a tak sa do krúžku môžu zapojiť aj dievčatá. No napriek obohateniu výberu stavebníc je stále problémom, že som, resp. bol som donedávna na tie deti sám. Pravdou je, že už od jesene sa do krúžku zapája aj pani Marcela Bystrá. Najprv ako účastníčka, no po posledných pár stretnutiach môžem povedať, že už aj ako pomocná animátorka. Pomocná nie preto, žeby som si nárokoval vedenie, ale postupne sa učí viesť si vlastnú skupinku. Sama sa zdokonaľuje v stavbe lega. Jednak je už samostatná (spočiatku potrebovala moju pomoc), no zároveň na posledných stretnutiach sa už venovala aj deťom a pomohla im, ak niečo nevedeli nájsť alebo spojiť. Mohol som tak vidieť pekný proces rastu a zdokonaľovania sa v priamom prenose. Podľa jej vlastných slov, prísť do oratka a skladať si lego je pre ňu úžasný relax. Čas kedy môže hodiť všetky starosti za hlavu a na tú hodinku vypnúť, sýtiť sa radosťou a napĺňať tak svoju dušu pokojom. Okrem nej sa pred dvoma týždňami k nám prišli pozrieť aj ďalšie dve ženy a vyskúšali si tiež na vlastnej koži, aké to je vrátiť sa do detstva. Bolo naozaj zaujímavé sledovať, ako sa tri dospelé ženy a štyri deti hrajú s legom, pomáhajú si a vytvárajú tak ozaj peknú priateľskú, dokonca rodinnú atmosféru v našom oratku. Tak, ako si to prial samotný don Bosco – aby každé saleziánske stredisko bolo domovom pre rodinu.
Naším cieľom však nebolo a nie je sprostredkovať im len zábavu, ale zaškoliť ich. Všetky tri by sme totiž chceli prijať do svojich radov v prípade, že bude schválený prisľúbený projekt pre pastoračných pracovníkov. Uvidíme síce, kedy sa to podarí, ale už teraz sme ponúkli týmto trom ženám možnosť zapojiť sa do naše činnosti, aby sa tak pripravili na ich neskoršie samotné pôsobenie v našom tíme. Bola by to veľká pomoc, mať ďalších troch ľudí na našu misijno-pastoračnú činnosť, ktorej je tu habadej a sami často krát nestíhame a nemôžeme robiť niektoré veci, ktoré by sme inač mohli. Tak to teda odovzdávame aj do Božích rúk, aby, ak je to jeho vôľa, sme v blízkej budúcnosti neboli v pastoračnom tíme štyria ale siedmi.
Marián Harčar