Môj pekný poštársky príbeh

BARDEJOV-POŠTÁRKA, 1. august 2025  //  „Cŕŕŕŕn cŕŕŕŕŕn!“ Volá otec Marián. „Prosím?“ Z druhej strany sa ozve: ,,Zdravím, pochválený buď pán Ježiš Kristus! Spomínali ste, že viete po anglicky?“ – „No áno.“ – „Aaa, nechceli by ste…?“

Tu niekde začína môj pekný poštársky príbeh. S nadšením som prijala ponuku doučovať 3 dievčatá angličtinu. Nakoľko som mamou troch, v tom čase 2 malých detí, možnosť vypadnúť a niečo robiť bola pre mňa nadšením a obrovskou radosťou i výzvou. A dodnes tomu nie je inak. Milujem svoje stredy, kedy na 4 hodiny vypadnem z domu a oddychujem učením, duša mi hovie na omši a zavŕšim to modlitbami matiek o 19.00. Baví ma učiť dievčatá. Je tak skvelý pocit vidieť, že chápu čo im vysvetlím i keď to nie je vždy najľahšie. Povedzme si pravdu, ani im sa v tej škole veľmi nechce. Ale ani učiteľom. Zaradia si ich, že sú Rómovia a tým to hasne. Potom sa divíme, prečo sú veci tak, ako sú. Keby tak každý prispel svojou troškou, aký by bol svet pekný? Ale to je na inú debatu. Podstatné je, že vidím, že im to ide, že rozumejú, že chcú, že sa nemajú problém opýtať sa a že jednoducho niečo pre seba robia. Otec Marián mi často vravel, aby som každé doučovanie obetovala Bohu. Mne to príde také zložité. V mojom ponímaní je obetou niečo, čo sa mi robí ťažko, čo sa mi nechce, kde nejako trpím, bojujem, skrátka nejaká ťažkosť. Ale toto? Veď ja ozaj nekonečne vďačím za možnosť ísť, niečo robiť, byť užitočná a potrebná aj niekde inde ako doma. Byť denne len mamkou pre deti vo veku 1, 3 a 6 rokov je nekonečne krásne, ale aj namáhavé. Nie je to úplne ľahké vždy z toho domu vypadnúť, musím deti nechať najedené, niečo pripraviť na večeru a podobne, ale mám skvelého manžela a veľmi mi v tomto smere pomáha a ozaj ostane s tými deťmi, aby som si ja mohla ísť vydýchnuť a oddýchnuť na Poštárku. Myslím, že keď sa mi narodil posledný, Gabriel, tak asi od piatich mesiacov jeho života som už chodila k dievčatám učiť.

Takže ozaj úprimné ďakujem saleziánom z Poštárky za možnosť, mojím dievčatám na doučovaní za to, že ich to neomrzelo, že ozaj 3 roky pekne a poctivo chodia, a manželovi, že ma každú stredu takto pustí od detičiek a rodiny. Dúfam, že to takto pôjde aj ďalej a že dievčatá jedného dňa úspešne zmaturujú, okrem iného aj z anglického jazyka.

Nikoleta Dudrová

Najnovšie články

Stretnutie s prvoprijímajúcimi deťmi

Otvorili sme sezónu interiérových streetworkov

Alchymistické laboratórium