BARDEJOV-POŠTÁRKA, 14. január 2026 // Naše prvoprijímajúce deti na Poštárke majú prípravu na prijatie Pána Ježiša do svojho srdca rozdelenú na tri etapy. Sú to vlastne skúšky, ktoré musia absolvovať a hlavne zvládnuť, aby sa dostali do cieľa t,j. ku sviatosti 1. svätého prijímania. Prvú skúšku mali v jeseni, druhá ich čaká 4. februára 2026 a tretiu poslednú absolvujú v máji. Otázky, ktoré sa deti majú učiť na druhú skúšku, sme už všetky prebrali a rozobrali, to znamená, že by ich už mali vedieť. Kto je šikovný, ten to vie. Komu to až tak nejde alebo sa mu nechce, musí to ešte do hlavy natlačiť, aby skúšku zvládol. Opakovanie je matka múdrosti, tak aj my s deťmi opakujeme každý týždeň, aby to nezabudli, prípadne sa doučili. Minulý týždeň sme s Mariánom pred stretnutím s prvoprijímajúcimi deťmi rozmýšľali, čo by sme mohli robiť, čo by sme si zahrali, aby to nebolo len o učení a opakovaní v štýle otázka – odpoveď, ale aby sa deti aj zabavili. Marián prišiel s nápadom novej hry, ktorú deti ešte nepoznali. Povedali sme si, že to skúsime a uvidíme ako to vypáli. Rýchlosťou blesku sme zopakovali učivo a oznámili deťom , že ideme hrať novú hru. Štvrtákov máme rozdelených do troch skupín, ale pre túto hru je potrebný väčší počet hráčov, preto sme sa spojili do jednej skupiny.
Dali sme do kruhu stoličky, aby mal každý miesto na sedenie. Na stoličku si každý nalepil svoje meno a na mikinu svoj znak, ktorý dostal náhodným vytiahnutím z balíčka sedmových kariet. Potom sa karty premiešali a začala sa hra. Podľa toho akú kartu Marián otočil sa deti museli posúvať alebo sedieť na svojom mieste. Zo začiatku to bol trochu chaos, ale keď sa to naučili, tak to išlo super. Deťom sa hra páčila. A nám? Pri všetkých hrách, ktoré doteraz hrali, sa vždy pohádali, hnevali a kričali. Táto hra bola perfektná, lebo to bolo po prvý krát, kedy sa vôbec nehádali, ale pekne spolu hrali. Víťazom sa stal ten, kto sa ako prvý dostal späť na svoju stoličku. Aj keď sa niekomu nedarilo a dokonca sa stalo, že dve kolá po sebe vyhral ten istý hráč, nikomu to nevadilo. Všetci sa zasmiali a chceli hrať ďalšie kolo. Dokonca aj tí, ktorých spočiatku hra príliš neoslovila.
Takže, áno páčila sa aj nám. Zhodli sme sa na tom, že táto hra je pre poštárske deti super. Uvidíme, ako sa nám osvedčí, či ju budú chcieť hrať aj nabudúce. Ak áno, tak sa budeme tešiť z toho, že sa môžu zahrať bez hádky. A výzva pre nás – hľadať ďalšiu zaujímavú hru.
Zuzana Lenartová