BARDEJOV-POŠTÁRKA, 27. február 2026 // Pred týždňom nám začalo ďalšie liturgické obdobie. Pôst býva obdobím stíšenia sa, zmeny svojho života, nasmerovania sa k dobru a tiež prípravou na slávenie sviatkov Veľkej noci. Preto k nemu už tradične patria pobožnosti krížových ciest, v ktorých sa cez modlitbu zamýšľame nad udalosťami utrpenia Pána Ježiša. Aj na Poštárke sa pred každou piatkovou svätou omšou modlíme túto pobožnosť. Každý týždeň ju vedie iná skupina. Saleziáni sa rozhodli zapojiť ženy, mužov, birmovancov a aj mladších chlapcov. Práve s nimi som na piatok 27. februára pripravil krížovú cestu za všetky deti sveta. Zapojili sa chlapci miništranti aj prvoprijímajúce deti. V krížovej ceste sme sa zamýšľali nad osudmi deti, ktoré zažívajú rôzne utrpenia spôsobené vojnami, hladom, chudobou, či kultúrou, v ktorej vyrastajú. No vo všetkom tom sme objavovali Krista a jeho pôsobenie a pomoc aj v životoch týchto nešťastných detí. Pri modlitbe sme však mysleli na všetky deti celého sveta – na tie chudobné a trpiace a aj na tie, ktoré sa majú lepšie, na deti, ktoré sú ďaleko, aj na tie, ktoré máme hneď za rohom, tu na Poštárke, či vo svojich domovoch. Všetky sme ich odovzdávali do Ježišových rúk, zverovali sme ich jeho láskavému a milujúcemu srdcu v nádeji, že On, ako Pán a Kráľ celého sveta vie uľaviť tým, ktorí to potrebujú a obrátiť tých, ktorí sú nevšímaví a ľahostajní voči potrebám iných. Lebo do jeho srdca sa zmestíme všetci. Od maličkého novorodeniatka, až po storočného starca. Už v evanjeliu môžeme čítať, že deti mali v jeho srdci špeciálne miesto. A hoci my na nich často zabúdame, On nezabudne na nikoho. Nikdy. On má pre každého svoj plán, každému vie pomôcť, každého vie nasmerovať. Je len na nás, aby sme sa ním nechali sprevádzať a viesť.
Marián Harčar