BARDEJOV-POŠTÁRKA, 3. marec 2026 // Práve tak nejako začínala správa pre našich špiónov, ktorí si ju prvýkrát prečítali pred asi dvoma týždňami. Táto správa bola napísaná gréckym písmom a k nej boli týmto písmom napísané aj ďalšie tri legendy o čarovných mečoch. No a o čo vlastne naozaj išlo? O ďalšie pokračovanie nášho LARP-u ZORALO. S otcom Mariánom sme si po poslednom kole, ktoré sme hrali počas polročných prázdnin povedali, že najbližší vhodný termín bude počas polročných prázdnin. Bolo to dosť skoro, keďže sme na prípravu mali len dvadsaťosem dní, no aj tak sme sa na to podujali. Teda hlavne otec Marián, ktorý veľmi rýchlo vymyslel príbeh, k nemu legendy a na mňa tentokrát nechal iba kontrolu a prípravu jednotlivých rekvizít. Chlapci sa medzitým zúčastňovali pravidelných výcvikov, ktoré pre nich mávame v utorky večer a slúžia na to, aby sa naučili byť počas hry samostatní a tvoriví. A tak ako sme po minulom kole konštatovali, že sa ich zapojenie a samostatnosť pomaličky zlepšujú, po tomto kole sme mohli zhodnotiť, že výcviky sú pre ich zapojenie do tejto hry priaznivé. A nepriamo tak pôsobia aj na ich osobnostný rast, keďže cieľom samotnej hry je, aby ich pripravila do života, aby ich naučila v reálnych situáciach používať hlavu, nevzdávať sa pri prvom neúspechu, byť nápaditý, vytrvalý a trpezlivý.
No vráťme sa ku spomínanej správe a legendám. Naši špióni dostali úlohu už pred samotnou hrou. Mali si preložiť zašifrovanú správu o tom, že Mersachu (skrátene „Merel savore so chudel.“) začala znovu vyčíňať a ohrozovať obyvateľov kraja. Každého, koho sa dotkla sa v tej chvíli stal synom smrti. Chradol, pomaly strácal život až napokon zahynul. V utorok sa chlapci stretli u nás v oratku, aby pomohli obyvateľom údolia a zachránili ich pred príšerou. Špióni, ktorí mali už prvotné informácie, im porozprávali, čo sa dozvedeli v zašifrovaných textoch, zadelili si úlohy a vydali sa za záchranou. No veľmi rýchlo opadlo ich odhodlanie, keď sa pred nimi objavila Mersachu – oživená múmia, ktorá sa nedala zabiť obyčajným mečom. Teda múmia… Vlastne bol som to ja obviazaný množstvom obväzov. Keď ma chlapci zbadali, ihneď všetci zaliezli do herného obchodu, ktorému panuje Juzek, zavreli a podopreli dvere a so strachom v očiach čakali, kedy múmia, teda ja, prestane trieskať na dvere a odíde. A ako povedal otec Marián, oni sa naozaj báli. „V tom prvom okamihu by sa strach dal krájať.“ Chlapci museli pomocou rozlúštených indícii nájsť aspoň jeden z troch čarovných mečov, ktoré mohli Mersachu spôsobiť zranenie. To sa im podarilo. Našli síce iba jeden meč, ale aj to im stačilo na to, aby múmiu porazili a hoci už bola mŕtva stovky rokov, znova ju zabili.
A hodnotenie? „To bola najlepšia hra.“ „Je to oveľa lepšie, keď bojujeme proti skutočnej postave, ako len proti postavičkám na stenách.“ „Bude aj nabudúce tak, že budete prezlečený za nepriateľa?“ A to nám s otcom Mariánom stačilo, aby sme aj my zhodnotili, že sme sa tentokrát trafili do čierneho. A nielen do čierneho, ale do samotného stredu toho čierneho.
Marián Harčar