BARDEJOV-POŠTÁRKA, 13. marec 2026 // Otec Marián nám ešte v nedeľu popoludní odišiel na Drienicu, aby si tam po roku vykonal pravidelné duchovné cvičenia. Napriek jeho neprítomnosti všetky aktivity a stretnutia s deťmi a mladými bežali ako zvyčajne. Aj animátorský výcvik bol naplánovaný a pripravený. Nuž len naši mladí tentokrát akosi neboli prítomní. Napriek očakávaniu, že by mohli prísť aspoň šiesti, možno siedmi, došli iba tri stálice. Trošku to zmenilo plány a očakávania. No otvorilo to nové možnosti. Teda konkrétne skrinku s hrami a tam škatuľu s Karakom. To vlastne bola hneď prvá veta: „Pán Marián, sme len traja, ostatní asi neprídu, lebo sú v meste. Zahráme si Karak?“ Nuž, prečo nie. A kým sme ho poriadne vytiahli už bol v miestnosti aj brat Juzek a otec Peter. Že vraj sa idú pridať. „Ja síce neviem ako sa to hrá, ale zahrám si s vami,“ zahlásil otec Peter. „Akože nevieš, veď na revízii si to hral a skoro vyhral,“ oponoval mu Juzek. „No hej, ale nevedel som, čo vlastne robím, len som ťahal kartičky a hádzal s kockami.“ No keď je tak, otec Peter bude ľahký súper. Len sme nejako zabudli na to povestné šťastie začiatočníka. Kde sa dalo, tam sa mu darilo, kde sme my ostatní zlyhali, tam on prišiel, hodil kocky a bez problémov získal od príšery zbraň alebo predmet, ktorý vlastnila. Kde bol aký poklad, ten si bez námahy vzal. Až to privádzalo k zúfalstvu. Aj keby sme sa proti nemu všetci piati spojili, neboli by sme mali šancu, také mal šťastie. Ako sa hovorí v športe, deklasoval nás ziskom šiestich pokladov. Aby toho nebolo malo, ten šiesty získal zabitím draka, ktorého porazil ako keby to bol malý potkan, ktorý je v hre najslabším protivníkom. Keď sme skončili, Juzek zahlásil: Šesť pokladov – to nám Jašo neuverí!“ Mal pravdu. Keď som to neskôr oznámil otcovi Mariánovi, ten len zalapal po dychu. Napriek vysokej prehre, to bolo veľmi pekné a zábavné stretnutie, pri ktorom sme znova mohli podrásť pri budovaní nášho spoločenstva. Všetko sme zakončili spoločným desiatkom ruženca. A ten sme sa skoro kvôli smiechu nedomodlili. Otec Peter vybral tajomstvo „Ježiš, ktorý bol pokrstený v rieke Jordán“. Nikdy by sme si neboli pomysleli, že spojenie „pokrstený v rieke Jordán“ môže byť taký veľký jazykolam.
Marián Harčar