LENARTOV, 10.-11. apríl 2026 // Piatok 10.4.2026, Sebo, Samo, Ľubo, Kevin a ja, Jozef Bystrý, teda naše stretko „Piatakov“, sme išli na chatu do Lenartova. Sme ôsmaci, ale voláme sa „Piataci“, lebo keď sme začínali boli sme ešte piataci. Nešli sme tam sami, lebo by sme sa nedostali do chaty. Museli s nami ísť naši saleziáni, otec Marián a brat Juzek. Upiekli sme si pizzu a na konci z nej ostal iba kúsok. Zahrali sme si Karak, ktorý nikto nevie ako, ale Juzek vyhral. Dokonca ani Juzek nevedel, ako sa mu to podarilo. Potom sme zhasli svetlo a zapálili sviečku, pri nej sme sa pomodlili ruženec. Už bolo po polnoci, keď sme sa pobrali spať. Ha-ha-ha! Spať? Rehotali sme sa, bili, hádzali papuču, až napokon prišiel o. Marián s tabletom v ruke. Sadol si ku dverám a urobil tmu. Na tablete nám pustil príbeh na počúvanie, aby sme sa utíšili a ľahšie zaspávali. Nepomohlo to, lebo sme sa naďalej bavili, ale po pol hodine sme po tichu zaspávali. Budíček, sprcha, príprava raňajok a ranná modlitba, konečne raňajky. Čakanie na o. Petra sme si skrátili Aktivitami. O 1000 prišiel a urobil nám prednášku „Kto som“. Spoveď, sv. omša a obed ktorý navaril brat Juzek, bol dobrý. Po obede sme sa dohodli, že čo a ako a dohodli sme sa že ideme upratovať celú chatu. Pred upratovaním sme ešte išli pomôcť ponosiť štvormetrové dlhé železá. Pri tom sme sa aj naučili ako ich položiť a nepolámať ruky a nerozbiť dlažbu. Pobalili sme si veci a robili šaškoviny v aute. Ja som šoféroval, ale iba na mieste, lebo Juzek nám nedal kľúče od auta. Súkromník. Odšoféroval to domov sám. A teraz sa tešíme sa na ďalšiu chatu.
Jozef Bystrý