BARDEJOV-POŠTÁRKA, 7. máj 2026 // Po dvoch týždňoch sme sa s našimi mladými animátormi opäť stretli na našom AV-e. Minulý týždeň to nebol typický AV, pretože sme mali animátorské stretnutie po Zefyrínovskom streetworku a navyše prišli naňho chlapi. Ale tento týždeň sa to opäť vrátilo do starých koľají. Teda skoro. Chýbal nám otec Marián, ktorý bol na stretnutí pastorácie mládeže. Tak som bol s mladými len ja. Prišli dvaja chalani a dve dievčatá. Zahrali sme si hru Dixit, ktorá je vhodná na rozvoj abstraktného myslenia. Celkom sme sa pri nej aj zasmiali. Keď sme ju dohrali, tak dievčatá povedali, že už pôjdu, lebo majú ešte iné plány. No chlapci, naše dve z troch stálic, ostali, že si ešte niečo zahráme. A čo sme si zahrali? No samozrejme, čo iné, ako Karak. Dohodli sme sa síce, že nebudeme hrať až do konca ako určujú pravidlá, ale na určený čas, po ktorom to vyhodnotíme. A po tom určenom čase som to vyhral. Bolo to fajn stretnutie. Nie kvôli víťazstvu, ale malo taký zvláštny náboj. Jeden z chlapcov mi večer písal, že toto bolo jedno z najlepších stretnutí na ktorom bol. Prečo? Nevedel to vysvetliť, ale mal z neho taký fajn pocit. Niekedy ozaj stačí málo, nič extra, len ponúknuť prijatie a všetko ostatné príde samo. Alebo sa o to postará Boh.
Marián Harčar