BARDEJOV-POŠTÁRKA, 5 jún 2026 // „Neviem, na mňa vždy tento zázrak pôsobil tak fádne, ničím zvláštny, ničím zaujímavý. Hŕstka predstaviteľov Zákona, ktorý zase strojili úklady proti Ježišovi a chorý muž, ktorého na to využili. Myslím, že v evanjeliu sú aj zaujímavejšie a väčšie zázraky, než tento.“ Takto nejako som odpovedal na otázku otca Mariána, ako by sme zhodnotili zázrak uzdravenia muža s vyschnutou rukou, ktorý sme si čítali a rozoberali na poslednej Škole Evanjelia. Naozaj na mňa nikdy táto udalosť nepôsobila nejako zaujímavo a mám mnoho iných, obľúbenejších úryvkov z evanjelií, než je tento. Popravde, ak by som mal urobiť nejaký rebríček obľúbenosti, tak by sa nachádzal niekde v spodnej štvrtine. A na rozdiel od iných, ktoré sa „vypracovali“ postupom času a mojím čítaním a chápaním Sv. Písma vyššie, tento tam zostáva dlhodobo už od môjho detstva. No jeden z našich troch chalanov, Števo, ktorých sme na tomto stretnutí mali, ma tak trošku vyviedol z omylu a otvoril dvere do komnaty prehodnotenia tohto rebríčka: „Pán Marián povedal, že nič moc, ale keď si vezmeme, koľko Ježiš tých zázrakov skutočne urobil… A práve tento sa do evanjelia dostal. A mnoho iných nie.“ Facka, ktorá poriadne zaplieskala. Postreh od osemnásťročného mladého Róma mne „starému capovi“, ktorý mu je animátorom na stretnutiach Školy Evanjelia. Veľká pravda. Nič, čo je v evanjeliu nie je fádne, nezaujímavé, také obyčajné. Dokonca ani nič, čo sa tam nedostalo, lebo Ježiš urobil ešte mnoho iného a keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať (Jn 21, 25). Len je dôležité, aby sme evanjelium a celú Bibliu čítali s otvoreným srdcom, nech sa k nám Boh môže prihovárať a pretvárať naše srdcia.
Marián Harčar