BARDEJOV-POŠTÁRKA 13.-17. júl 2026 // Aj keď tábor skončil, my sme na Poštárke ďalej pokračovali v našej činnosti. Nie síce priamo v pastoračnej, ale s ňou úzko súvisiacej. V pondelok sme najprv my pastoračníci upratali veci, ktoré sme na tábore používali. A potom nám už nič nebránilo, aby sme sa v ďalšie dni pustili do prípravy rómskej púte. Začali sme s vyrábaním rekvizít, ktoré na ňu budeme potrebovať. Počas týždňa sme tak s bratom Juzekom vyrobili stojan na kartónové tabuľky, ktoré budeme počas púte používať a tiež svietnik. Viac menej bol strojcom celého diela, ale aj ja som prispel svojím nápadom a malou pomocou. Zuzka s hlavnou tvorkyňou programu Dankou Matejovou potom skúšali ako to všetko bude fungovať a upresnili, ako presne majú rekvizity vyzerať. Vyladili sme tak ešte niekoľko detailov. Pomedzi tom sa venoval trochu administratíve, kontroloval som dokumenty k projektu, napísal zopár článkov za táborový týždeň, poslal ich a uverejnil… V piatok nám prišli vziať majstri zo stolárskej dielne lavice z kostola, aby ich mohli opraviť, prebrúsiť, nalakovať a tak nám ich vynovené vrátili. Aby však veriaci mali kde sedieť, museli sme do kostola priniesť stoličky, ktoré sme pozberali z vrchných poschodí strediska. Aj keď sa tak trochu znížil počet miest na sedenie, do kostola sa všetci zmestíme a aj si pokojne a pohodlne sadneme. Popoludní potom prišli traja mladíci, aby sme sa stretli na prázdninovom stretnutí Školy Evanjelia. A že sa poriadne natiahlo. Bola z toho trojhodinová záležitosť. Ale bolo nám spolu dobre. Porozprávali sme sa o podobenstve o milosrdnom Samaritánovi a potom sa debata ďalej rozvíjala stále v súvise so sv. Písmom až sme si uvedomili, že už by bolo dobre ísť aj domov. Boli sme poriadne prekvapení, keď sme sa pozreli na hodinky. Niekedy je nám tak dobre, že čas akoby zastal. Alebo naopak zletel ani čo by sme si to všimli.
Marián Harčar