BARDEJOV-POŠTÁRKA, júl – august 2026 // „Pokánie, pokánie, pokánie.“ Tak si pamätám výzvu Panny Márie z Lúrd. Teda aspoň z kreslenej verzii filmu pre deti. Aj vo Fatime Panna Mária vyzývala ľudí na pokánie a malí pastierikovia to brali veľmi vážne. Táto výzva sa ozýva aj s Medžugoria. Pravdu povediac, nie je to nič nové. Veľmi silno tieto slová zaznievajú v Evanjeliu, keď apoštoli citovali Pána Ježiša. „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Mt 3,2) Toto bola téma tohoročných duchovných cvičení, ktoré sme robili pre našich ľudí z Poštárky. Dve skupiny žien a jedna partia mužov. Pokánie je široká téma, hovorili sme o sviatosti pokánia, o spovedi a veciach, ktoré s ňou súvisia. Katechizmus sa k tomu vyjadruje veľmi presne aj obšírne, takže bolo o čom rozprávať. Odpúšťa iba Boh; hriech a jeho dôsledok; obrátenie dielo milosti; pokánie-naša krehkosť a slabosť; pokánie-vnútorná nevyhnutnosť; pokánie zadosťučinenie spravodlivosti. Na moje veľké prekvapenie bola veľmi až prekvapivo milá a príjemná atmosféra. Všetci si pochvaľovali. „Ako je nám tu dobre, až sa mi nechce domov.“ „Veľmi rýchlo to zbehlo.“ Boli niektoré reakcie. Samozrejme nesmela chýbať opekačka. Tá sa v bežných DC nenachádza, ale naša kultúra je iná a aj tá pôsobila oblažujúco. Myslím, že téma „pokánie“ je to čo sa Pánu Ježišovi páči a tak prispel svojou mierou milosti a pohody do nášho spoločenstva. „Vďaka ti Pane.“ Pravdu povediac mne sa to javilo ako zázrak, lebo toho roku boli až tri partie. Bežne bývali dve. Po viacerých neúspešných pokusoch sa podarilo zložiť tretiu skupinu. Ešte jedna partia sa hlásila, ale napokon sa nenazbieralo dosť ľudí, takže mega zázrak sa nekonal. Vyhodnotil som to, že Poštárka rastie, v tom dobrom. „Bohu vďaka.“ Takže o rok uvidíme.
Marián Ondriaš