Prvý hriech

BARDEJOV-POŠTÁRKA, 28.-29. september 2026  //  Po stvorení sveta a prvých ľudí došlo aj k ďalšej prvej udalosti v histórii ľudstva. Nie tak peknej a pozitívnej ako bola tá pred tým. No nemenej významnej. Spolu so Zuzkou a Mirkou sme teda pripravili pre deti ďalšie stretnutie, vytlačili a nastrihali obrázky ovocia, aby sme im mohli priblížiť túto udalosť. A o čo vlastne išlo? No predsa len čo Boh stvoril človeka, Adama a Evu, a dal mu do správy celú zem a všetko na nej, došlo k prvému hriechu po tom, čo diabol v podobe hada pokúšal Evu a naviedol ju, aby spáchala prvý zlý čin. A ona k tomu naviedla aj svojho muža Adama. A ten neodolal rovnako ako neodolala ona. Hriech bol na svete a zlo sa tak dostalo aj do našich životov. My sme si to s deťmi tiež prerozprávali, ale zamerali sme sa aj na samotné pokušenie. Cez príbeh o chlapcovi Filipovi, maminom telefóne a jeho kamarátovi Marekovi, ktorý mi pomohol vymyslieť nástroj umelej inteligencie, sme si názorne ukázali ako zlo vstupuje cez pokušenie aj do našich životov. Spoločne sme nápoveďami pomáhali Filipovi, ako sa mal v konkrétnych momentoch celého príbehu rozhodnúť. I keď Filip nás nie vždy poslúchol. A tu bolo pekne vidieť aj to, že každý sme iný. Niektoré deti nezdieľali názor druhej časti skupinky. A aj keď nás nebolo veľa, prišli len 4 deti, predsa nebola núdza o rozdielnosť názorov a rozhodnutí. To bolo na tom to pekné. Napokon sme došli do úspešného konca a hoci Filip nepočúvol mamu a spáchal hriech, napokon to oľutoval a mame sa ospravedlnil. Spolu s deťmi sme si potom vystrihli obrázky ovocia a k nemu sme si ťahali lístočky s dobrými a zlými skutkami. Potom sme ovocie s daným lístočkom nalepili na strom alebo pod neho, podľa toho, či bol skutok dobrý a teda aj ovocie bolo dobré a pekne rástlo na strome, alebo išlo o zlý skutok – pokazené ovocie, a to teda zo stromu odpadlo a skončilo pod ním. Podobne je to aj s nami ľuďmi. Ak sme dobrý, sme dobrým ovocím rastúcim na strome, ktorým je Kristus. Ak však páchame zlo, pokazíme sa a zo stromu – Krista odpadávame. Našťastie ľútosťou sa k nemu opäť môžeme primknúť a znova na ňom rásť a byť dobrým ovocím. To bolo celé posolstvo nášho stretnutia. A samozrejme, prečo nám Boh odpúšťa? No predsa preto, lebo nás má rád.

Marián Harčar

Najnovšie články

Stretnutie s prvoprijímajúcimi deťmi

Otvorili sme sezónu interiérových streetworkov

Alchymistické laboratórium