Začali sme nový pastoračný rok

 

BARDEJOV-POŠTÁRKA. 14.-18. september 2026  //  10. septembra sa nám spolu s deťmi úspešne podarilo otvoriť oratko. Mohli sme tak oficiálne rozbehnúť aktivity v našom stredisku na Poštárke, i keď niektoré už bežali, alebo sa aspoň začínali rozbiehať aj pred jeho otvorením po prázdninovej pauze. Medzi inými už zabehnutými aktivitami z minulého roka, nám tento rok začalo vznikať v oratku nové chlapčenské stretko. Ide o chlapcov, ktorí v minulom školskom roku boli na 1. sv. prijímaní. Mne takou prirodzenou cestou zaniklo stretko „Piataci“, ktoré som mal posledné 4 roky. Chlapci postupne prešli na prípravu na birmovku a tak zo šiestich chlapcov, s ktorými sme ešte fungovali v minulom roku mi ostali traja. Jeden sa už až tak k pokračovaniu v stretávaní nemal. Nuž čo so zvyšnými dvomi? Tu po dohode s otcom Mariánom vznikla pre nich ponuka. Pripoja sa ku mne v novom stretku ako moji „pomocní animátori“, ktorí tak budú mať stretko a zároveň sa začnú pomaličky pripravovať na rolu animátora. Pipirik a Kevin ponuku ochotne prijali a tak sme začali. Tento týždeň sme mali prvé oficiálne stretnutie v rámci ktorého sme začali so samotnou prípravou stretka s mladšími chalanmi. Stretli sme sa v pondelok (14.9.), predstavil som im tému a dohodli si svoje úlohy na stretku, ktoré sme mali naplánované na stredu. Jeden z nich mal na starosti prerozprávanie príbehu, druhí aktivitu a vysvetlenie pravidiel. Tú sme si zároveň aj vyskúšali. V stredu nám prišli 4 chlapci (zatiaľ nám to stretko naozaj ešte len vzniká), tak nás bolo dokopy 7. Je to síce číslo plnosti, ale nechceli by sme ostať len pri tomto počte. Snáď nám postupne pribudnú ďalší do partie. Akokoľvek stretko bolo a bolo vydarené. Ešte v pondelok sme spolu s Pipirikom a Kevinom rozmýšľali ako stretko pomenujeme. Keď sa v stredu blížila 16. hodina, Kevin zahlásil: „Idem dole pozrieť, či už prišli tie naše legendy.“ A tak bol názov stretka na svete. LEGENDY. Chlapcom sme predstavili jedného svätca. Tiež chlapca. Sv. Tarzícia, ktorý žil v 3. storočí, keď boli kresťania prenasledovaný. Pipirik im porozprával príbeh o tom, ako ho jeho kamaráti ubili na smrť preto, že im nechcel vydať vrecúško s Eucharistiou, keď ho tajne niesol uväzneným kresťanom odsúdeným na smrť v aréne. Takto položil život pre Krista, lebo bol preňho najvzácnejším, čo mal. Ja som povzbudil chlapcov v tom, aby aj oni, ktorí nie tak dávno prijali prvý krát Krista v Eucharistii, si ho vo svojom srdci chránil ako si ho chránil aj Tarzícius. No a potom Kevin predstavil aktivitu, v rámci ktorej on a potom aj Pipirik boli v miestnosti, mali zakryté oči, aby nič nevideli a v ruke dekomlat, penovú palicu, ktorou sa mali pokúšať chlapcov zasiahnuť. No a tí po jednom vstupovali do miestnosti a mali sa dostať cez „strážnika“ k stolu, na ktorom boli náramky s heslom „Chcem byť svätý“ a jeden si mali vziať. Bolo to napínavé, no zároveň veľmi zábavne. Nakoniec sa každému podarilo získať náramok. Keďže nám ešte ostal čas, zahrali sme si hru „Mestečko Palermo“, ktorú chlapci hrali prvý krát. Bolo nám spolu dobre, no blížil sa koniec a tak sme sa na koniec stretka ešte pomodlili desiatok ruženca a rozišli sa s prísľubom, že sa na ďalší týždeň znova stretneme.

V tomto týždni sme rozbehli aj prípravu na 1. sv. prijímanie, Zuzka začala krúžok šikovných rúk s dievčatami a Mirka začala svoje nové stretko s dievčatami. Otec Marián s Juzekom začali prípravu birmovancov, no a tiež začali detské sväté omše aj so zborom.

V piatok sme sa stretli aj so staršími chlapcami na škole evanjelia. Otec Marián pripravil na toto stretnutie úryvok s podobenstvom o dvoch dlžníkoch. S chlapcami sme sa potom porozprávali o tomto texte, podelili sa o svoje postrehy a prežívanie svojej viery a vzťahu s Kristom. Bolo to tak pekné duchovné zakončenie celého týždňa. Uvidíme, čo nám prinesie ten nasledujúci.

Marián Harčar

Najnovšie články

Stretnutie s prvoprijímajúcimi deťmi

Otvorili sme sezónu interiérových streetworkov

Alchymistické laboratórium