Ako sa vyrába mydlo, lebo Výlet do Tročan

BARDEJOV-POŠTÁRKA, 30. október  //   „Otec Marián a kam pôjdeme na výlet?“ „Ešte neviem.“ „Otec Marián a môžem aj ja ísť na výlet?“ „Ešte neskončil mesiac, neviem, kto bude mať dosť bodov.“ „Otec Marián a mňa zoberiete?“ „To sa uvidí.“ Čeliť milión otázkam je niekedy náročné, ale sľúbil som miništrantom, že ako odmena za miništrovanie bude výlet. V Tročanoch je Šarišský dvor, a vyrábajú tam mydlo. To by šlo, premýšľal som. S domácimi sa poznám, možno to chalanov zaujme. Zatelefonoval som. „Samozrejme, príďte.“ Znela otvorená odpoveď, pani Šmilňákovej. Potešil som sa. Chlapcom s malou dušičkou a bojazlivým hlasom vysvetľujem. „Majú takú zaujímavú záhradu. Vysvetľovanie sa vám bude páčiť. Navyše vyrábajú mydlo. To ste ešte nevideli.“ Zvedavo pozerali a mlčky prijali. Ide predsa o výlet, to nemôže byť zlé. Prišli jesenné prázdniny. Nalodili sme sa do auta a vyštartovali, chlapci od 12 do 20 rokov. Tročany sú blízko, cesta bola ako lúsknutie prstom a zastavili sme pred domom. „Táto záhrada je ich.“ Vystúpili, teda iba niektorí, lebo ostatní sa báli psa, čo už obskakoval okolo auta. „Nebojte sa ho, ten je kamarát.“ Vystúpili aj poslední ustráchanci. „My tu máme takú zaujímavú záhradu, všetko si pestujeme sami.“ Vysvetľovala domáca pani. „Tu môžete okoštovať šalviu.“ Všetci si trhali a žuli, krivé úsmevy striedali uznanie. „Otec Marián, dajte si aj vy.“ „Ďakujem ja to poznám.“ No nedaj si, to nejde. „Toto sú chryzamtémy.“ „Tam nebehaj.“ „Trochu sa stíš.“ „Veď počúvaj.“ Popretkávalo vysvetľovanie. So psom sa skamarátili. „Teraz pôjdeme k mydlu.“ Vošli sme do dielničky. Čakala nás bábovka a dva druhy čaju. „Tu sa vyrába mydlo. Dnes vyrobíme mydlo s propolisom. Viete čo je propolis?“ Nastalo mŕtvolné ticho. „Propolis vyrábajú včely. Je to také ako vosk, musí sa to riediť liehom.“ Všetky oči sa upierali na pani Šmilňákovú. Jej muž vážil ingrediencie a sypal ich do obrovského hrnca. Môžete si vyskúšať miešanie. Odrazu vznikol rad ako pred obchodom. Miešať mydlo, to je dobrodružstvo. Pomaly to začínalo zrážať. Dobrodružstvo sa menilo na úžas. „Teraz musíme počkať, pokiaľ to trochu zhustne, zatiaľ môžeme pozrieť zvieratká.“ Prešli sme na druhý dvor. „Nebojte sa.“ Pani varovala chlapcov. Ale lepšie by bolo asi varovať zvieratá. „Môžete ich aj kŕmiť.“ Zlatý bod programu. Napokon sme sa vrátili do dielničky s mydlom. Mydlo medzitým nadobudlo konzistenciu. Chlapci s pokúšali miešať, išlo to oveľa ťažšie. „Máme ešte inú ponuku. Na tomto melieme nepoužité mydlo.“ Všetkých zelektrizoval veľký mlynček. No nevyskúšaj si mlieť. Aj do večera. Napokon sme museli ísť domov. „Ďakujeme teta.“ Slušní chlapci, spokojne sme sa rozlúčili. „Otec Marián, ďakujeme za výlet.“ „Dobre bolo?“ „Áno.“ „Myslel som si, že ma nebude baviť variť mydlo, ale bavilo ma to.“ Vďaka Pánu Bohu. Výlet bol úspešný, spokojní sme sa vrátili na Poštárku. Možno ešte raz Tročany, majú tam aj koníky.

Marián Harčar

Najnovšie články

Stretnutie s prvoprijímajúcimi deťmi

Otvorili sme sezónu interiérových streetworkov

Alchymistické laboratórium