(5.4.2015, Bardejov) Veľká Noc potrebuje doznievať, a k tomu prispela aj tohtoročná cesta svetla. Odohrala sa celá formou svetlohry. Zvykne sa použiť skôr výraz tieňohra, no táto pobožnosť však vôbec nie je o tieňoch, ale skôr o sile svetla, ožarujúceho svet i nás.
Pokoj kostola, prítmie noci a svetelné efekty umocnili jednotlivé zastavenia natoľko, že slová zamyslení silno rezonovali v duši. Podarilo sa symbolickou rečou predmetov a hranou časťou za oponou so svetlom vytvárať siluety vzkriesenia.
Mládežnícky zbor sprevádzal modlitbu svojím spevom. Rovnako aj hovorené slovo Písma a úvah, vypracovaných mladými, vytváralo priestor na tichý súhlas a radosť tejto veľkej udalosti. Úplne inak sa podarilo prežiť tieto tajomstvá, živšie, hlbšie a s nadšením. Patrí úprimná vďaka všetkým, ktorí nám pomohli v modlitbe.
V závere som vo večernom slovku spomenul, ako je dôležité, aby sme boli svetlom na tom svojom mieste, kde sme. Vďaka nám sa totiž niekto môže zorientovať, kráčať dobrou cestou.
Text s tohtoročnými zamysleniami
Stanislav Hurbanič, sdb
[Best_Wordpress_Gallery id=”10″ gal_title=”Cesta svetla 2015″]
